Túto lahôdku od Maria Puza som čítal na gymnáziu a vtedy som ostal úplne očarený. Príbeh rodiny dona Corleoneho je únikom do sveta síce zvláštnych, ale rešpektovaných pravidiel. Nikto si ich nedovolí porušiť a ak áno, vie, čo ho čaká. Gangstri síce porušujú pravidlá štátu a okolitého sveta, ale nie tie, ktoré sa týkajú mafie. Mafia je zákon.
Včera večer som tú knihu dočítal a trochu sa zamyslel nad tým, prečo vôbec médiá u nás používajú slovo mafia v súvislosti s našim podsvetím. Veď mu vlastne neskutočne lichotia. Na Slovensku totiž podľa môjho názoru mafia neexistuje. Tažko možno označiť za maffiozov tých vyholených týpkov bez krku, ktorí sa vozievajú v luxusných autách s tmavými sklami a pri pohľade na nich vám prejde po chrbte mráz. Vyhadzujú sa navzájom do povetria, strieľajú sa za bieleho dňa po uliciach, v kaviarňach, hoteloch, v autách. Ich počínanie však ohrozuje nielen ich, ale aj ostatných. V časoch dona Corleona sa niečo také nestalo, aby tí, ktorí si vybavovali nejaké účty mimo zákon, ohrozili manželky a deti tých druhých. Keď sa im podarilo protivníka zlikvidovať, o jeho potomkov a manželku bolo postarané tak, aby nepocítila odchod svojho muža. Zastreliť niekoho, kto nemal s pomstou nič spoločného? Nemysliteľné...
U nás je to žiaľbohu tak. Víkendová streľba v Košiciach sa stala osudnou pre mladého muža, ktorý s mafiou nemal nič spoločné. Jednoducho sa ocitol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste. Košické podsvetie sa strieľalo medzi sebou no tí, ktorí mali vykonať vraždu, museli byť riadni amatéri. Dávať poistné rany z veľkej vzdialenosti je ťažká chyba. Tentoraz na to doplatil nevinný človek a takmer aj jeho priateľka. Keby možno ostali dlhšie u kamaráta, u ktorého riešili veci okolo jej dioplomovky dlhšie, mohol jej priateľ žiť. Keby sa nerozhodli ísť na neskorú večeru, keby....
Keby košickí kvázimafiáni a im podobní na celom Slovensku čítali Krstného otca, mohlo byť o pár pomníkov na cintorínoch menej.
