Nooo, aby sanepovedalo, až také ľahké to rozhodovanie nebolo. V piatok som pocítil, žema škriabe v hrdle. Mojou odpoveďou na tento varovný pocit bola ignoranciav podobe ďalšej škatuľky „desiniek lajt“, ktoré v kombinácii s pivombolesť iba znásobili. A keďže už nebolo čo fajčiť a hrdielko bolelo ďalejrozhodol som sa, že na nejaký čas sa cigariet jednoducho vzdám. Aj preto, že užtretí krát za posledné dva mesiace mám problémy s prieduškami, a keďžesa mám trošku aj rád, výstrahu som vzal na vedomie. Fajčím od 13-tich a v minulostisom s tým „sekol“ už niekoľkokrát. Najdlhší pokus o život bezcigarety stroskotal tuším po pol roku. Vôľa je síce pevná, ale nie natoľko, abysom vydržal. Jednoducho si neviem odpustiť cigaretku ku pivku, kávičke, predškolou po zbabranej, či vydarenej skúške, po nejakej práci, keď viem, že užpadla, cez prestávku na futbale, keď som nervózny z toho, že našim sa opäťnedarí....Zaujímavé je, že nefajčím takmer vôbec doma. Asi je to od vtedy, čo miotec ako 13-ročnému našiel cigarety a dostal som, čo som si zaslúžil.Riadne poza uši. Nefajčím ani na zastávkach, ani keď je príliš zima, prílišteplo, prší, sneží....Celkovo som taký prieberčivý fajčiar. Musím mať na svojudávku chuť. A niekedy ju nemám aj tri dni.
Sám som zvedavý,koľko mi to vydrží. Dúfam, že čo najdlhšie. Raz som si povedal, že predtým, akopríde na svet môj potomok (ak sa mi to niekedy podarí) si zapálim posledný kráta potom s tým jednoducho prestanem. Nechcem, aby mali moje deti zlýpríklad od svojho tatina.
