Po prvej fáze presviedčania sa, že nič mi nie je, prišla ďalšia s názvom „pomôž si sám“. Čajíky, vitamíniky, ovocie, spánok. Nič nezaberá a milý Cecil sa pomaly udomácňuje. Aj keď mám nových kamarátov rada, tá zoologická, čo sa mi v hrdle rozrastá, jednoducho musí preč. A preto som sa rozhodla v pondelok vyhľadať lekársku pomoc. Nadopovaná liekmi na prežitie mimo postele a vyzbrojená formulárom E111 (kto náhodou nevie, spolu s akčnou brožúrkou vám ho dá vaša zdravotná poisťovňa, keď idete do zahraničia, a má vám zaručiť zdravotnú starostlivosť) sa teda vydávam v ústrety chladným brnenským uliciam. Po hodnej chvíli hľadania sa konečne dostávam k univerzitnej doktorke, ku ktorej ma poslali na fakultnom študijnom oddelení. Čakám. Dvadsať minút. Hodinu. Som na rade. „Yessss.“ Milá pani doktorka mi však hovorí, že ona už univerzitnou lekárkou nie je a vysvetľuje mi cestu k tej aktuálnej, pričom dodáva, že si nie je istá, či táto nie je len pre zamestnancov. Tak teda pokračujem v ceste za lekárskym ošetrením. Analgetiká pomaly prestávajú účinkovať, mám chuť rozrezať si najbližším perom hrudník a poškrabať si priedušky. Hľadám ambulanciu, ktorá je ukrytá ešte rafinovanejšie než tá predošlá. Ha, ordinačné hodiny skončili pred pol hodinou. Skúšam šťastie na ďalší deň. Slniečko krásne svieti, ale námraza na tráve ma vyvádza z omylu. Brutálna zima. Ambulanciu nachádzam teraz už bez problémov. „Dobrý deň...Slovensko...formulár E111...“ „No ale slečna, to sa musíte ísť najskôr zaregistrovať do českej zdravotnej poisťovne, tam vám dajú číslo a potom sa sem vrátite. Inak vás nemôžeme ošetriť...“ Skvelé.Pokračujem v spoznávaní dosiaľ neznámych končín Brna. Hľadám zdravotnú poisťovňu niekde v tramtárii za Mehenovym divadlom. Blúdim po poschodiach, na obrovských tabuliach hľadám čosi, čo by aspoň pripomínalo slovo cudzinec. Nič. Vchádzam do prvej veľkej haly a dúfajúc, že som správne, beriem si časenku. Čakám. Konečne. Tretia prepážka. Moje antibiotiká a kvapky proti kašľu sú takmer na dosah ruky. Vysvetľujem, podávam formulár. Vraj jeho platnosť skončila minulý mesiac. Nemôžu mi nijako pomôcť. Úžasné.Áno, celá cesta bola zbytočná. Musím ísť na Slovensko, vybaviť si nový formulár, vrátiť sa, prísť do poisťovne, vystáť radu, dostať číslo, ísť k doktorovi, vystáť radu, dostať predpis a až potom konečne budem môcť ísť do lekárne (tam opäť vystáť radu) a konečne si vyzdvihnúť dva obyčajné lieky (ktoré by som si inak aj kúpila, ale to, žiaľ, nie je možné). Mám pocit, že dovtedy aj vyzdraviem. Smrk.
