Kde sa končí filozofia a začína sofistikovaný pakoizmus

...vlastne proti všetkým tým akčným odborníkom (alebo aj nie), ktorímajú neuveriteľnú potrebu vyjadrovať sa neprimerane zložito len preto,aby...ja neviem...vzbudili dojem, že sa NAOZAJ VYZNAJÚ? Alebo aby týmzakryli, že svojou jedinečnou teóriou iba preformulovali myšlienkyďalšieho podobného...(napadá mi toľko rôznych pomenovaní, doplňte sipodľa ľubovôle). Uvediem príklad, takmer náhodne vybratú vetu z knihy,ktorá patrí do odporúčanej literatúry na skúšku z dejín právnehomyslenia: „Kromě zdrojů myšlenkových se akceleračním faktorem utvářenínových paradigmat staly i proměny statické a autarkické středověkéspolečnosti na měnivou a vyvíjejíci se spoločnost industriální.“ Hrôzaa des, však? Zamyslime sa nad tým, čo človeka, predpokladajme, že inaknormálneho, vedie k tomu, aby sa začal cielene vyjadrovať akosofistikovaný pako. Nie je to totiž tak, že on sa tak vyjadruje odprírody, veď napr. pán Wittgenstein bol učiteľom v škôlke, keď tu zrazudostal neuveriteľnú potrebu napísať dielo Traktát, ktorého zložitosť sidokážete naplno vychutnať až vtedy, keď si ho preložíte z latinčiny.Celý problém je v tom, že čím zložitejšie sa človek vyjadruje, týmhodnovernejšie na ostatných pôsobí. A ono to fakt zaberá. No a hádajte,čo sa potom stane. Ujovia a tety na ministerstve školstva si povedia,že takéto jedinečné diela určite pozdvihnú úroveň našej mládeže, apreto je nevyhnutné, aby boli zaradené do učebných osnov. Výsledok jevšak taký, že už deti na strednej škole túžia po tom, aby raz mohlicestovať späť v čase, zaklopať na dvere Immanuelovi Kantovi a poslať hoaj s jeho prácami do čerta. A možno, z čistého altruizmu, mu minimálnevyrezať jazyk a ruky rozpustiť v kyseline, aby mal motiváciu venovať saniečomu menej ubližujúcemu ďalším generáciám. (Keby mal písať Kritikučistého rozumu ústami, minimálne by mal trikrát väčšiu motiváciu písaťstručne, jasne a výstižne.) Sú to práve filozofi, ktorí súnajžiarivejším príkladom cieleného zahmlievania zložitými vetnýmikonštrukciami, ktorým vyvažujú nedostatočnú obsahovú hodnotu svojichdiel, čím strácajú čas nielen svoj, ale najmä náš. Je pravdou, že ťažkosa číta aj Hviezdoslav, no jeho Hájnikovej žene treba uznať aspoňnejakú umeleckú hodnotu. Lenže čo také dielo filozofické? Na to netrebatalent ani nič. Stačí sa nudiť, sadnúť si na zadok, napísať čonajväčšiu skomoleninu a potom sa tváriť dostatočne premúdrelo. A obávamsa, že väčšina „filozofov“ to tak aj robí.Dá sa však tomu vzoprieť a písať normálne? Profesor Roland Girtler nasvojej nedávnej prednáške povedal, že keď bol mladý, vyjadroval sazložito, lebo inak by jeho teoretické práce neboli publikované. Potomvšak začal robiť terénny výskum okrajových sociálnych kultúr a keďžeobsah jeho práce bol dostatočne zaujímavý, krkolomnú formu užnepotreboval. A o tom to je. Ak nemáš čo povedať, hovor tak zložito,aby si tento „malý nedostatok“ nik nevšimol. Pripomína mi to svojskúverziu cisárových nových šiat. Ak niečomu nerozumieme, zvyčajne tonazveme hlbokou myšlienkou. (Hoci práve tá sa občas niekde cestoufilozofovým mozgom akosi vytratí a filozof prestáva byť filozofom, alestáva sa sofistikovaným pakom. Žiaľ, občas je tento posun skutočneťažko odhaliteľný.) Sofistikovaným pakom sa človek nestane len tak zodňa na deň, to nie je ako chrípka. Treba na tom roky tvrdo pracovať. Avďaka tomu spoznáte nádejných sofistikovaných pakov v mnohých prípadochľahko. Zvyčajne sami seba s obľubou nazývajú intelektuálmi, majú vždyrozčítanú nejakú zložitú knihu Johna Rawlsa či iného filozofa, s ktorouzvyčajne nesúhlasia, čo veľmi radi všetkým ostatným naokolo (ktorírobia to isté) horlivo a dostatočne zložito vysvetľujú, aby ukázali,akí sú skvelí a úžasní. Najstrašnejšie však je, že o pár rokov aj oninapíšu ďalšie podobné dielo, pričom to odôvodnia zrejme tým, že chceliľudstvu niečo odovzdať. O tom však vážne pochybujem.