Milujem vône. Mám pocit, že sú akýmsi spúšťačom emócií. Možno viac nežostatné vnemy, pretože tie sú plné spomínaných „praktických“informácií, pri ktorých sa ich vplyv na emócie dostáva niekam doúzadia.Vezmime si napríklad takú knihu, ktorá je vytvorená na to, aby bolavnímaná zrakom. No to, čo s knihou spraví pár ľudí ako prvé, nemá sozrakom nič spoločné. Chytia jej jednotlivé listy do ruky a postupne ichnechajú padať na druhú stranu, pričom si privoňajú k závanu, ktorý pripadaní listy vytvoria. Harry Potter vonia. Vonia ako čerstvé drevo.Zbierka príkladov z teórie práva „smrdí“. Chémiou, bieliacimiprostriedkami. Aj preto sa zrejme nikdy nestane mojou obľúbenou knihou.Najviac ma však fascinuje to, že každý človek reaguje na rovnakú vôňu,resp. pach odlišne. Niekomu vonia čerstvá maľovka (mne), niekomumulčovacia zmes pred naším domom (mne nie). No úplne najúžasnejšia jevôňa, ktorú väčšina ľudí vôbec necíti, no pár „vyvolených“ ju vždyspozná bez problémov. Je to presne tá vôňa, ktorú cítite, keď otvorítedvere svojho bytu či domu. Aj keby ste prišli o všetky ostatné zmysly,vďaka čuchu dokážete úplne presne povedať, že ste práve prišli domov.Takúto špeciálnu vôňu majú len špeciálne veci. Napríklad deti sa raditúlia k maminmu vankúšu a náš kocúr spáva najradšej zaborený v pyžameniekoho z nás. Každý má svoj rebríček „top vôní“. Varené kakao, opranézáclony, benzín, hobliny, čakáreň u doktora, čersvé droždie... Preniekoho samozrejmé, pre iného nepochopiteľné.Milujem vône. A som si istá, že ich milujete aj vy, hoci ich častonevnímate. Preto vás prosím, keď ste už venovali svoj čas tomuto textu,dajte aspoň minútu ešte jednej veci. Zavrite oči. Pokúste sa nevnímaťžiadne zvuky ani nič iné. A teraz si vybavte jednu vôňu. Vôňu, pripomyslení na ktorú máte v hrudníku taký zvláštne príjemný pocit. Možnopritom niečo zistíte alebo pochopíte. V každom prípade vám prajemšťastnú cestu do vášho súkromného sveta vôní. Výlet bude zaručenepríjemný, miesta je dosť, lístky zdarma, stačí sa len nadýchnuť a ísť.
