Zo všetkých troch bude mať ale podľa mňa práve Richard Sulík (ako minister) na pleciach tie najzložitejšie rozhodnutia.
O čo ide?
Naša košická tepláreň je vlastne elektráreň. Spáli plyn a uhlie, vyrobí tak 500 °C paru a tá prejde cez turbogenerátor TG2. Jeho roztočením dodáva do siete elektrinu. Časť pary, a teda tepla, ktoré z TG2 výjde, sa použije na predohrev vody, z ktorej sa táto para vytvára a časť je použitá pre základný ohrievač (ZO3) z ktorého je potom vyhrievané mesto Košice.
Kedysi boli turbogenerátory 2, no iba pred nedávnom TG1 nahradili 4 piestové generátory. Tie produkujú menej tepla pri výrobe elektriny.
Kde je teda problém?
Teplo na vykurovanie je vlastne odpad z výroby elektrickej energie. Aby bola tepláreň dostatočne zisková, bolo by fajn, ak by elektrickú energiu vyrábala na maximum svojej kapacity a zároveň dokázala predať i všetko odpadové teplo. To sa žiaľ nedeje. Teplejšie zimy, racionalizácia spotrebiteľa a iné faktory vplývajú na to, že ak chce tepláreň vyrobiť iba toľko tepla koľko je ho reálne potrebného, musí ho vyrábať menej a tým pádom vyrobiť menej elektrickej energie.
Na povrchu trojkilometrových geovrtov nás môže čakať tepelný výkon aj 120MW (distribúciu a straty nerátam teraz). Tepláreň tepelný poskytuje vo výške 150 až 200MW. A to nejde na maximum svojej možnej kapacity - v tuhých zimách je to i 300MW.
Čo by sa teda stalo ak by Košice zásobovalo teplo z geovrtov?
Náklad na jeho výrobu by bol minimálny no hlavne vysoko ekologický. Cena tepla by tak mohla klesnúť.
Tepláreň by musela produkovať menej tepla, tým pádom menej elektrickej energie. Pokles ziskovosti môže viesť k krachu, teda aspoň pokiaľ ide o výrobu elektriny.
Na druhej strane Košičania prídu o veľkého znečisťovateľa ovzdušia a mesto bude viac zelené, teda čistejšie.
Taktiež pokles výroby el. energie bude znamenať, že jej menej bude v sieti. Ak by sa jej výroba úplne vypla (v prípade teda že by geotermálne vrty postačili pre celé mesto), slovenská sieť by prišla o kapacitu cca. 100MWe. Toľko je TEKO schopné vyrobiť. A to už nie je málo. Je to ale dosť pesimisticky scenár.
Teoreticky je ešte možné uvažovať nad reštrukturalizáciu teplárne, no po prvé, mnohé rekonštrukcie prebehli len nedávno, po druhé, lacné to nebude. Netreba zabúdať, že vybudovanie samotnej distribúcie z Ďurkova, výmenníky, technológie, atď. budú niečo stáť (50M €?). Alebo posledná, nechutná možnosť - vypustiť odpadové teplo do ovzdušia (občas sa to musí robiť i teraz).
No a v neposlednom rade som zvedavý, ako sa nastaví dodávka, aby bola redundantná. To znamená, stálosť zdroja a nabehnutie záložného v prípade výpadku. Predsa len, je to geoterm. To, čo sa v zemi odohráva, tušíme ale nevieme na 100%.
Summa summarum, ide o jeden z najzložitejších projektov v prostredí Košíc. Technologicky, obchodne, filozoficky. Je potrebné zohľadniť všetky pre a proti. A rozhodnúť.
Ako som v úvode spomínal, rezort hospodárstva (a SPP+TEKO), budú mať čo robiť.
Pre ukážku ešte prikladám nižšie grafy toho, ako spotreba tepla a tým i výroba elektriny v TEKO rokmi klesala a teda, ako otázka výrobnej kapacity je stále aktuálna (zdroj: siea.sk).
TEKO v roku 2019 predalo cca. 700 tis. MWh tepla za 20 mil. €. K tomu vyrobila necelých 300 MWh elektriny s tržbou 50 mil. €.
