SÚKROMIE A POLITIKA NA FACEBOOKU PO NOVOM
Dočkáme sa nového vzhľadu, aplikácie Messenger pre Windows a Mac a mnoho ďalšieho. Ja sa však zameriam na iné. Facebook po poslednom škandále s Cambridge Analytica (viac si prečítajte tu) sa nad sebou zamyslel, resp. musel zamyslieť a deklaroval, že budúcnosť bude o súkromí. Na tejto myšlienke si postavili marketing i iné firmy, ako napr. Apple, tak uvidíme, či a ako sa mu to podarí.
Mark Zuckerberg začal vnímať internetový priestor obdobne ako ten skutočný. Obývačka a námestie. O tieto kľúčové pojmy sa celý čas vo svojom prejave opieral. V rámci obývačky ľudia komunikujú vo svojej privátnej zóne a nik nemá právo vidieť a vedieť s kým, no hlavne o čom. Prejaviť sa to má aktivovaním šifrovania v rámci Messengera od zariadenia ku zariadeniu (podobne ako to má teraz WhatsApp). Tým by našu komunikáciu nemal vidieť nik, ani Facebook samotný.
Potom tu ostáva verejný priestor, kde Facebook už vnáša nové a nové pravidlá. Podobne ako aj na námestí , kde sú nejaké pravidlá potrebné. Začali pri politickom marketingu. Je obmedzený obsah vedúci k neznášanlivosti (voči rase, náboženstvu a pod.), no hlavne, inzerent politickej reklamy sa musí registrovať obšírnejšie. Napr. cez doklad totožnosti. Facebook taktiež zobrazuje, kto presne za politickú reklamu platí a koľko. Taktiež je obmedzené platiť politickú reklamu na územie iného štátu. Čiže, ak nejaké agentúry či jednotlivci z Ruskej federácie budú chcieť sponzorovať príspevky u nás ohľadne toho, aká je EÚ škaredá, budú si musieť najať žoldnierov priamo u nás, ktorým finančné zdroje poskytne, no tí to budú musieť zafinancovať na vlastné triko. A ak to urobia pokútne, dôkaz o pochybnosti a nedôveryhodnosti toho a toho statusu či stránky máme na svete.
Uvidíme, aké nové pravidlá a výzvy prinesie budúcnosť. Zaujímavé je však sledovať, ako sa postupne virtuálny svet začína ponášať na ten skutočný. Spoločnosť pomaly prichádza o potrebu anonymného ihriska, kde si môže každý robiť čo chce, no hlavne bez akejkoľvek zodpovednosti riešiť si svoje komplexy. Samozrejme, takéto zákutia na internete ostanú, no uvedomenie si, že za každou správou či informáciou od niekoho pre niekoho sa skrývajú konkrétne živé bytosti, nám len prospeje. K slobode patrí i zodpovednosť.
Je treba však uviesť, že takéto pravidlá majú zmysel iba na územiach štátov s (ako-tak) právnym režimom. Nastaviť pravidlá v krajinách, v ktorých vládnu diktatúry a prihlásiť sa k nejakému názoru, tobôž ešte svojmu, môže stáť človeka i život. To je však už iná téma.
