Čiže ak by sme do tohto priestoru následne vytvorili virtuálnu guličku a šťuchli do nej, tá by sa dala do pohybu. Pri náraze do stien by sa patrične odrazila a rovnomerne pohybovala iným smerom. Tak isto ak by vrazila do inej guličky.
Krok dva. Navytvárame tam tieto guličky. Aby to bolo zaujímavé, každú o inom rozmere, no s tým, že je jasne definovaný maximálny možný rozmer. Samotným guličkám pridáme vlastné zákony.
Zákon prvý. Gulička ma neptretržitú potrebu hľadať inú guličku, pričom ale nie každú guličku „chce“. To znamená, že jej definujeme ešte nejaký vzorec, podľa ktorého sa jej iné guličky budú páčiť. Keďže zatiaľ jedinou vlastnosťou ktorú naše guličky majú tak nech je to rozmer. Primiešame trocha náhody a to tým, že každá gulička bude chcieť inú guličku, ktorá je ináč veľká, no presný pomer o koľko má byť menšia alebo väčšia nech je náhodný.
Poďme ďalej. Zákon druhý. Ak sa gulička i s nejakým rozmerom dostane do presne danej vzdialenosti inej guličky, ktorej rozmer jej vyhovuje, obe guličky sa začnú zväčšovať. Ich vzájomné stretnutie ich primkne k sebe a spolu budú putovať priestorom, kým do nich nevrazí iná gulička (keďže naše guličky sa síce riadia podľa prinitívnej logiky a potrieb, ktoré sme im definovali, no stále podliehaju vyšším fyzikálnym zákonom, s ktorými zatiaľ bojovať nedokážu).
Zákon tretí, ak gulička dosiahne svoj maximálny možný rozmer, rozdelí sa na dve ďalšie guličky. Veľka gulička teda prestane existovať a potomkovia si žijú svoj vlastný život a kamsi putujú priestorom.
Zákon štvrtý. Ak gulička putovaním za istý čas inú vhodnú guličku nenájde, zmenší sa. Ak opäť do nejakého času nenájde, opäť sa zmenší. Až môže definitívne zaniknúť.
Zákon piaty, ak za dlhší časový interval guličku nenájde, urobí náhodný pohyb o rýchlosti a intenzite väčšej čím je ona menšia. Skrátka čím je gulička menšia, lebo evidentne mala dlho smolu, tým prudšie niekam inam vystrelí.
Pripomínam, že guličky sa môžu odrážať i samé od seba a od stien pomyselného „akvária“.
Pre začiatok by to teda stačilo. Bolo by veľmi zaujímavé sledovať čo by sa v rámci tejto populácie dialo, ak by bola vytvorená povedzme miliarda takýchto guličiek, s dostatočne veľkým priestorom a boli uvedené do pohybu. Myslim, že by sme tam dokázali identifikovať nejakú samostatnú logiku (život), ktorú sme tým pádom nepriamo stvorili. Ergo čistý deizmus.
