Mrtvoly v olove, alebo prečo nás smrť tak šokuje?

Cyklus Rekviem pre organizmy začína tvoriť v roku 2010. On autor šokuje, ale na druhej strane ukazuje úctu a pietu s umným remeslom keď mŕtve pozostatky zalieva do olova a tak vznikajú sochy ... mačka, had, veverička, líška a iné.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Výstava Jána Zelinku Rekviem pre organizmy patrí ku kontroverzným počinom mladého sochára. Ako sám hovorí : „Organizmy nie sú len ideou, ale sú jadrom a súčasťou plastiky.“ Rodák s Vranova nad Topľov žijúci v Prešove. Ktorý sa celoživotne uberal smerom ku soche. Vyštudoval Fakultu umení Technickej univerzity v Košiciach v ateliéri slobodnej kreativity (3D) pod vedením Juraja Bartuzsa. Do povedomia by som určite okrem Zelinkových excelentných študijných výsledkov dala aj jeho vlastný projekt TRIGEMINI ktorého hlavnou myšlienkou je alternatívne využitie prírodného kameňa s funkčnosťou tak, aby spĺňal všetky atribúty dizajnu jedného predmetu po jeho praktickej, estetickej a symbolickej funkcii.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 A áno sme v šoku ako konzumenti tejto tvorby, predsa len v galérijnom priestore nie sme úplne zvyknutý na olovené sarkofágy ktoré obsahujú pozostatky, telá uhynutých zvierat. Koncept je to veľmi šokujúci a až trochu scestný a však myslím, že keď sa zamyslíme v kontexte ostaneme očarený, či nie? Ja som rozhodne ostala. Nekompromisná remeselná zručnosť tvrdej práce sochára skrývajúca niečo čo žilo. Prevedené tak čisto staticky ale aj dynamicky plastiku od plastiky. Zaujal ma ten koncept, mne osobne to pripomína tvorbu Alberta Gacomettiho, takú subtílnu nie v hmote ale v idei. Som uchvátená minimalistickým prevedením, ktoré zo svojho vnútra vypovedá to čo má a nepotrebuje na to všadeprítomný humbuk. Humbuk máme kolo seba neustále, hlavne vďaka médiám a medializácii ako takej. Často sa stretávame s tým že to čo nie je zmedializované, a nie je kolo toho vytvorená umelá bublina humbuku, s negatívnym závanom, to prosto nestojí za zmienku. Akoby jednoduchá základná kontraverznosť v konkrétnej idei už nestačila. Musí tam byť aj ten „humbuk“. A však Zelinka nie, on má myšlienku, projekt a nepotrebuje bublinu na vyše. Jeho projekt vypovedá. Krása je v oku toho kto sa pozerá a ja som tú svoju našla.

SkryťVypnúť reklamu

A však uvedomujem si že bežný prijímateľ takéhoto umenia môže mať problém, a veľký. Prečo vlastne? Preto by som si, či Vám, položila otázku. Prečo my ľudia dvadsiateho prvého storočia sme tak šokovaný smrťou? Veď instantnou smrťou sme takmer nepretržite obklopovaný. Média sú toho úplne plné, každý film má smrť. Dokonca máme sekciu krimi televíznych správ, takých „čiernych kroník“. A predsa, napriek tomuto všetkému sme znechutený keď sa stretneme so smrťou aj keď takou čistou pietnou formou. Väčšinou sme zvyknutý na zobrazenie smrti, v bojoch v jeho akčnej podobe, nie v takej vážnej ako ju reprezentuje Zelinka. Mojim dojmom je úcta a pokora. Rešpekt voči nevyhnutneľnosti existencie. Jej zhmotnenie. Lebo sme už zabudli a stále nás prekvapí keď nám niekto, napríklad sochár, pripomenie to v minulosti často hovorené. Nezabudni človeče, že prach si a na prach sa obrátiš.

SkryťVypnúť reklamu
Z cyklu Rekviem pre organizmy
Z cyklu Rekviem pre organizmy (zdroj: Ján Zelinka)
Mária Kolibárová

Mária Kolibárová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pre každého o umení a kráse, nech sa máme s čoho a no čo tešiť. Aby sme vytvorili most medzi umením a svetom obyčajných ľudí. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
SkryťZatvoriť reklamu