Nasledovala uznanlivá pasáž o tom, že chápe aké veľké obete priniesli občania Slovenska a ako si on osobne cení, že práve Slováci, ako ľudia s podstatne nižšími príjmami a dôchodkami vyjadrili solidaritu s krajinami postihnutými krízou, v ktorých žijú ľudia s podstatne vyššími príjmami a dôchodkami.
Potom prišlo finále v podobe vyjadrení, ako pán Schulz a jeho ľudia osobne budú dozerať nato, aby táto solidarita Slovenska bola zaplatená. Hovoril o tom, že Slovensko už dostalo a ešte dostane štrukturálne fondy. A toto je tým zlým žartom a komédiou. Kohézne a štrukturálne fondy predsa fungujú v Európskej únii už desiatky rokov a primárne slúžia k vyrovnávaniu regionálnych rozdielov v jednotlivých častiach európskeho priestoru. Verejne preto oznámiť na oficiálnej pôde parlamentu, že solidarita Slovákov (s podstatne bohatšími a navyše dlhé roky nezodpovednými) je a bude „zaplatená“ štrukturálnymi fondmi, je zlé aj ako žart.
Systém kolektívneho ručenia za záväzky nezodpovedných krajín, systém, v ktorom tí najchudobnejší prispievajú na záchranu okrem iného aj súkromných španielskych bánk, systém, ktorý znamená transfer bohatstva od zodpovedných k nezodpovedným, takýto systém práve naopak, povedie k prehlbovaniu rozdielov a v konečnom dôsledkom aj k odstredivým tendenciám v celej EÚ. A potom sa tých nespokojných nebude dať kúpiť už ani za eurofondy.
Kedysi v Ein Kessel Buntes (zábavný TV-program v bývalej NDR, pozn. autora) takmer pravidelne na záver vystúpil Karel Gott. Správna zábava musí predsa gradovať. Aj tentokrát prišlo vrcholné číslo zábavy v podobe bonmotu Martina Schulza, že „našim spoločným cieľom musí byť urobiť EÚ takou fit, ako ste Vy sám“, pričom mal na mysli športovú kondíciu nášho premiéra Fica.
V spojitosti s hĺbkou nielen finančnej, ale aj morálnej krízy, ktorá už prerástla do existenčného ohrozenia eurozóny, mi prídu podobné žarty a bonmoty ako nemiestne.