Európsky lídri v uplynulých dňoch tlačili na Írsko, aby požiadalo euroval o pomoc. Páni Trichet, Junker, Rehn od tohto kroku očakávali ukľudnenie finančných trhov. Írsko tlaku neodolalo a nakoniec o pomoc požiadalo. Tým sa aktivoval euroval. Finančné trhy sa napriek tomu neupokojili. Bilaterálnu pomoc ponúkla aj Veľká Británia, Švédsko a Dánsko. Postup týchto krajín je celkom pochopiteľný, keďže práve ich banky sú najviac namočené v írskych dlhopisoch. Avšak otázka stojí inak. Aké budú dôsledky aktivovaného eurovalu?
Je to zlé riešenie najmä z dlhodobého hľadiska. Euroval dával zmysel nanajvýš ako prechodné opatrenie na stabilizáciu dlhovej krízy členských krajín eurozóny. Ak sa však stal permanentným nástrojom, potom sa paralelne aktivoval ďalší proces, morálny hazard. A už sa ozývajú hlasy o potrebe zdvojnásobenia garančnej sumy 750 miliárd eur.
Grékom požičali daňoví poplatníci iných krajín, Slovensko našťastie malo silu tomuto pokušeniu odolať. Apropo, odmietavý postoj Slovenska si získava stále viac, aj keď častokrát tichých, sympatizantov v Európe. Gréci splatili svoje dlhy bankám, ale ich nereštrukturalizovali. To znamená, že neprešli riadeným bankrotom krajiny, v rámci ktorého by si aj súkromní investori museli odpísať časť svojej veriteľskej istiny.
Írsku požičia sumu približne 85 miliárd eur euroval, avšak za túto pôžičku sa zaručia krajiny, ktoré pristúpili k eurovalu, vystavením záruk. V prípade Slovenska to bude suma cca. 850 miliónov eur. Možnosť riadeného bankrotu Írska sa tu však stále nespomína. Bruselskí úradníci zjavne nemajú radi slovo „bankrot" a preto v tejto súvislosti používajú nový pojem „private sector involvement", o ktorom sa rokuje. Ale nedajme sa pomýliť, je to iba iné označenie toho istého obsahu. Ak budú nasledovať ďalšie krajiny s rozvrátenými verejnými financiami, potom sú možné tri scenáre vývoja:
A) EMÚ - EFÚ - EPÚ. Európska menová únia sa postupne anenápadne zmení na Európsku fiškálnu úniu. Vpraxi to bude znamenať tlak na harmonizáciu najprv daňových základov členských krajín, neskôr daňových sadzieb anakoniec prenesenie rozhodovania aj o rozpočtových politikách jednotlivých krajín na Brusel. Mnohí si pred týmto procesom zakrývame oči, ale bruselskí úradníci nenápadne krok za krokom presne ktomu smerujú. Konečným štádiom by bola Európska politická únia. OSpojených štátoch európskych sme začiatkom júna písali tu.
B) Výrazne sa posilní rozpočtová disciplína krajín, zásadne sa zreformuje Pakt stability arastu, vrátane automatického spúšťania sankcií voči nedisciplinovaným krajinám, t.j. bez nutnosti politického rozhodnutia. Otvorí sa Lisabonská zmluva azačne sa pracovať smechanizmom riadeného bankrotu krajín, vrátane najvyššej sankcie - vystúpenia krajiny zeurozóny.
C) Eurozóna sa rozpadne.
Prvý scenár sa bude s veľkou pravdepodobnosťou (bohužiaľ) napĺňať. Ten proces sa už začal a potrvá niekoľko rokov. Avšak čím ďalej zájdeme na ceste k Spojeným štátom európskym, tým väčšie bude na konci cesty prekvapenie, že to v praxi nefunguje a ani nemôže fungovať. A o to väčšie budú spoločenské náklady návratu do obdobia pred vznikom eura.
Na druhý scenár chýba dostatočná politická vôľa euro-lídrov. Predovšetkým lídri najväčších krajín nikdy nebudú súhlasiť s vytvorením „pasce", do ktorej by sami mohli poľahky padnúť.
Tretí scenár sa mi zdá veľmi pravdepodobný. Ale kapor si nikdy nevypustí svoj rybník. Náklady na vytvorenie eurozóny od jej vzniku doteraz boli príliš vysoké (vrátane politických nákladov), aby ktorýkoľvek z lídrov prišiel s myšlienkou jej rozpadu.
Čo tipujete vy?
