- väčší objem peňazí tečie na refinancovanie deficitov a menej investícií sa umiestni v súkromnej sfére
- cena refinancovania dlhu a deficitov sa zvyšuje, čo v konečnom dôsledku znamená aj zvýšenie ceny peňazí v súkromnej sfére (pre obyvateľov a firmy)
- ľudia utrácajú menej a svoju spotrebu odkladajú, rastie miera úspor a v konečnom dôsledku klesá ekonomický rast
Úsporný balíček, ktorý schválila ostatná koaličná rada, Slovensko potrebuje nie kvôli EÚ, nie kvôli ECB, ani nie kvôli Paktu stability a rastu, ale hlavne kvôli sebe. Znižovanie vládnych výdavkov a znižovanie verejných dlhov sú kľúčové faktory pre dlhodobý ekonomický rast, pre rast životnej úrovne, pre rast zamestnanosti a v konečnom dôsledku pre rast kvality života ľudí.
Pozrime sa však na proces vzniku a hlavne na obsah úsporného balíčka:
1. Pôvodná váha 440 mil. € (zvýšenie príjmov) verzus 1.260 mil. € (zníženie výdavkov) sa zmenila na 800 ku 900, teda takmer 1:1. Škoda, že sa nenašlo viac odvahy šetriť na výdavkovej strane. Viac som o tom písal tu.
2. Zvýšenie DPH o jeden percentuálny bod je v rozpore s volebným programom viacerých koaličných strán. Je to však daň za kritický stav verejných financií, do ktorého ich dostala bývalá vláda najmä tým, že neznížila výdavky ani o 1 €. Preto je veľmi priliehavé označenie „Ficova daň“. Považujem však za správnejšie, ak by sa DPH bola zjednotila a súčasne zvýšila o dva percentuálne body. Dôvody?
a) Potreba vysvetliť a zdôvodniť tento krok občanom by bola rovnako naliehavá, ako pri navrhovanej kozmetickej úprave o jeden percentuálny bod
b) Do rozpočtu by to prinieslo (takmer) dvojnásobne viac a nemusela by sa realizovať polovica z množstva drobných opatrení, ktoré zbytočne „podráždia“ raz jednu, inokedy druhú skupinu spoločnosti. Uveďme aspoň návrh na zavedenie odvodov z dividend, „zodvodovanie“ kapitálových výnosov, zvýšenie spotrebných daní na pivo a cigarety, zvýšenie platieb za diaľničné nálepky, zníženie paušálnych nákladov niektorých živnostníkov, zdanenie predaja nehnuteľností, atď.
c) Ak sa ukáže navrhovaný balíček ako nedostatočný (hoci aj z objektívnych príčin napríklad pomalšieho obnovenia zahraničného dopytu), ako nazveme ďalšiu úpravu DPH, povedzme na prelome 2012/2013? Alebo siahneme k zvýšeniu sadzieb dane z príjmov?
3. Časté zmeny názorov tvorcov úsporného balíčka v krátkom časovom slede neprospievajú dôvere občanov voči jednotlivým návrhom. A rovnako nie je dobré, ak vzorka, na ktorej sa „testuje“ miera prijateľnosti navrhovaných opatrení úsporného balíčka, je viac ako 5 miliónov ľudí. Mám na mysli známy príklad, keď sa niečo vyhlási a neskôr zneguje a stiahne, prinajmenšom koriguje.
Nakoniec, politika je a vždy bude o kompromisoch. Avšak miera kompromisov nikdy nesmie ísť až po bod, za ktorým začína trpieť racio samotné.
