Eurokomisár: Grécku sme poskytli takmer 400 mld. € a verím, že tieto opatrenia presvedčia voličov, aby volili strany, ktoré im garantujú budúcnosť v eurozóne.
Vskutku zvláštna úvaha. S trochou odľahčenia by sa dala nazvať aj kupovaním si voličov. Ale nechcem ísť týmto smer(om). Zostaňme preto pri otázke, či je táto bezprecedentná pomoc vôbec účinná pre samotných Grékov.
Eurokomisár: Je veľa údajov (výber daní, realizácia eurofondov, naštartovanie rôznych projektov), ktoré ukazujú prudké zlepšenie.
No, v čerpaní eurofondov boli Gréci vždy majstri, to je fakt. Ani po 20 rokoch ich čerpania sa však nijako výrazne neznížilo zaostávanie Grécka v konkurencieschopnosti oproti európskemu jadru. V Grécku sa fakticky zastavila privatizácia, s výnosmi z ktorej ozdravný európsky plán počítal. V Správe o udržateľnosti verejného dlhu Grécka sa hovorí, že ešte v r. 2020 bude mať Grécko dlh 120% HDP, avšak len za predpokladu, že do r. 2020 výkonnosť gréckej ekonomiky porastie každý rok o 2,7%. Zatiaľ je presný opak pravdou. Výkon ekonomiky klesol za tri roky (2009-2011) o takmer 10% a naopak, verejný dlh vzrástol za toto obdobie zo 127% na 153% (tu). Pri poznaní faktov hovoriť o „prudkom zlepšení“ je veľmi interesantné.
Eurokomisár: Situácia v Grécku dramaticky ovplyvňuje situáciu na finančných trhoch či vedie k zvyšovaniu úrokových sadzieb pre štátne dlhopisy niektorých ďalších krajín v eurozóne.
Úrokové sadzby štátnych dlhopisov, napr. Španielska a Talianska sa prudko zvýšili, to je fakt. Pre Španielsko sú finančné trhy už fakticky uzavreté (tu). Ale primárne nie kvôli Grécku. Trhy tieto krajiny trestajú z dvoch úplne iných dôvodov. Kvôli ich vlastným dlhovým problémom a kvôli tomu, že neveria riešeniam, s ktorými ostatné dva roky prichádza Brusel.
Eurokomisár: Ak Španielsko bude pokračovať v reformách, o čo nikto nemá obavy, ak zavedie opatrenia, ktoré sprísnia disciplínu pri financovaní autonómnych regiónov, Európska komisia navrhne, aby sa povinnosť znížiť deficit pod tri percentá odložila.
Vitajte späť v realite! Európska fiškálna zmluva ešte nenadobudla účinnosť a už Európska komisia uvažuje o výnimkách z tejto zmluvy pre jednotlivé krajiny. Mám vážne obavy, že to dopadne ako s Paktom stability a rastu. Takmer 100 krát sa v ňom uvedené kritéria porušili a nikomu sa nič nestalo. Bojím sa, aby o výnimku pri znižovaní deficitu nepožiadala aj naša nová vláda, veď tá tiež ide kadečo sprísňovať.
Eurokomisár: Diskusia (o eurobondoch, pozn.) v Nemecku sa vyvíja, ale aj Nemecko si vie predstaviť eurobondy vtedy, keď ich zavedenie bude výhodné pre všetkých alebo pre väčšinu členských krajín. Keď teda dlhopisy budú zavedené v tom čase, keď nebudú dramatickou výhodou pre jedných a dramatickou záťažou alebo nevýhodou pre druhých . . . K podobnému kroku museli pristúpiť aj Spojené štáty.
Spoločné eurobondy budú vždy znamenať výhodu pre menej výkonných (im to umožní lacnejšie financovať svoje verejné dlhy) a nevýhodu pre výkonnejších (im sa náklady financovania zvýšia). Presne tak, ako v známom príbehu o triede, kde sa učiteľ jedného slnečného dňa rozhodol, že všetkých oznámkuje priemernou známkou. Ako prví sa úplne prestali učiť najhorší žiaci, veď novým systémom mali garantované, že dostanú priemernú známku, teda dva mínus. Najlepší žiaci to ešte chvíľu ťahali, buď im to nedala ich poctivosť, alebo mali jednoducho súťaživé gény. Ale po zistení, že aj tak dostanú dva mínus, sa na všetko vykašľali. Nakoniec celá trieda prepadla. Ten systém sa volá socializmus. A tak dopadnú aj spoločné eurodlhopisy.
A dávať (pri spoločných eurodlhopisoch) za vzor Spojené štáty americké mi príde ako bruselský plán na vznik Zväzu európskych postdemokratických republík. Alebo to len slovenský eurokomisár nechtiac prezradil čo to zo svojho sna? Ktovie.
