Rýchlosť a závažnosť zmien si uvedomuje aj samotný premiér Fico. Ale tu preňho všetko končí. Diskusie o strate suverenity navrhol prenechať teoretikom a zaviedol do obehu nový pojem „pozitívna strata suverenity". Tomu, že nebude „pozitívna" snáď neverí ani on sám (alebo lenon?).
Je faktom, že v EÚ sa veci len málokedy zvyknú označovať pravým menom. Tak napríklad namiesto „riadeného bankrotu krajiny" sa používa pojem „účasť súkromného sektora" (rozumej na odpustení štátneho dlhu). Bankrot je predsa škaredé slovo a európski lídri by ho najradšej vyradili zo slovníka úplne. Namiesto údes a strach vyvolávajúcej „politickej federalizácie Európy" sa používa „viac Európy". „More Europe" znie predsa tak šarmantne a navyše nikto sa detailne nedozvie, čo to znamená. Ak neviete ani vy, gratulujem. Aspoň nateraz ste ušetrení strachu a úzkosti z budúcnosti. Už viete, prečo Róbert Fico vymyslel „pozitívnu stratu suverenity"? Hlavne nefrflať, nepýtať sa, nediskutovať a hor sa budovať Spojené štáty európske. Že sú nezmyslom a nikdy nebudú fungovať? Že tlačenie na pílu bude vyvolávať (resp. už vyvoláva) odstredivé tendencie? Nevadí. To už bude riešiť ďalšia generácia politikov.
Upozorňoval som na to ministra zahraničných vecí Lajčáka v parlamente v máji, keď predložil Správu o členstve Slovenskej republiky v EÚ za rok 2012.
Atmosférické podmienky na vznik tornáda sú vytvorené. Už sa snáď len čaká na parlamentné voľby v Nemecku. Ako je na toto všetko pripravené Slovensko? Nijako. Na mnohé oblasti európskych politík nemá socialistická vláda vlastný názor vôbec a ak aj formálne existuje, takmer vždy sa začína slovami - vláda súhlasí, vláda podporuje, vláda rešpektuje, etc. A udržiavanie občanov v sladkej nevedomosti, pokiaľ ide o budúcu podobu EÚ a jej dopady na Slovensko, pokračuje lživým tvrdením, že malé Slovensko si predsa v ťažkých časoch nemôže dovoliť zostať mimo diania, mimo akéhosi exkluzívneho klubu. Na okraj je slušné pripomenúť, že prívlastok „exkluzívny klub" už čoraz menej používajú aj tí slovenskí politici, ktorí tento pojem do diskusie pred krátkym časom priniesli.
Predsa členstvo v (žiadnom) klube nutne neznamená stratu vlastného názoru. A je úplne jedno, či kvôli politickému lokajstvu, alebo kvôli odbornej prázdnote, alebo len tak, kvôli obyčajnej pasivite (čiže lenivosti). Chcete príklad? Tu je.
Holandská vláda schválila materiál s názvom Testovanie európskej legislatívy na subsidiaritu a proporcionalitu. Bol konzultovaný so združením miest a obcí, so zamestnávateľmi, bankami, poisťovňami, združením nemocníc, kľúčovými podnikmi, odborármi, spolu takmer 60 rôznych inštitúcií.
V analýze boli identifikované oblasti, ktoré by podľa holandskej vlády mali byť legislatívne riešené výlučne na národnej úrovni (v súlade s princípom subsidiarity) a oblasti u ktorých je obava, že legislatívne idú za žiaduci horizont (na základe princípu proporcionality). Výsledky analýzy budú vo forme akčného plánu predložené na diskusiu holandskému parlamentu a prezentované v orgánoch EÚ.
Materiál obsahuje aj všeobecné odporúčania, ktoré bude holandská vláda rešpektovať vždy, keď sa spustí proces návrhov a schvaľovania európskych legislatívnych noriem. Európska legislatíva musí striktne vychádzať z primárneho práva, vychádzajúceho zo zmluvy o založení a fungovaní EÚ. Európska komisia sa musí vzdať vydávania množstva nezáväzných odporúčaní, ktoré pripomínajú skôr prístup „občianskych aktivistov". Inak povedané, Európska komisia má robiť len to, čo má oporu v primárnom práve.
Európska legislatíva sa musí zamerať viac na základné línie a ciele, menej na predpisovanie detailov (ako tie ciele dosiahnuť). Prílišné sústredenie sa na uniformitu má často negatívny vplyv na implementačné náklady na národnej úrovni.
Európska komisia musí čo najexplicitnejšie uvádzať náklady, spojené s implementáciou európskej legislatívy ako na EÚ-, tak aj na národnej úrovni. Rovnako je potrebné hodnotenie vplyvov každej novej normy. Častokrát sa stáva, že legislatívny akt má najväčšie dopady na tie členské štáty, ktoré boli najmenej zúčastnené na jeho príprave.
Nová Európska komisia, ktorá sa ujme úradu po európskych parlamentných voľbách 2014, by mala opätovne preskúmať priority vo všetkých dôležitých oblastiach tak, aby EÚ bola „štíhlejšou, rozvážnejšou a efektívnejšou", počínajúc kľúčovým princípom „na európskej úrovni, ak je to nevyhnutné - na národnej úrovni, ak je to možné". Nasleduje 54 bodový akčný plán, ktorý zodpovedá štruktúre Rady EÚ. Jeho plné znenie nájdete tu.
Prečo sa ozvalo práve Holandsko? Preto, lebo holandská vláda pochopila nebezpečenstvo procesu politickej federalizácie Európy. Nebezpečenstvo pre samotné Holandsko. Ohrozenie nielen holandskej suverenity, ale jasnú hrozbu aj pre holandskú ekonomiku (firmy) a v konečnom dôsledku ohrozenie životnej úrovne vlastných občanov.
Politická federalizácia Európy prebieha pri jasnom deficite demokracie. A čo je úplne najhoršie, na Slovensku celkom absentuje politická vôľa tento deficit odstraňovať, alebo aspoň minimalizovať.
Ak vláde záleží na krajine a vníma zodpovednosť za to, čo robí, potom urýchlene potrebuje sformulovať jasné stanovisko ku kľúčovým európskym politikám. Stanovisko, ktoré nebude produktom jednej socialistickej strany, ale produktom celospoločenskej diskusie a v kľúčových témach (strata suverenity ňou určite je) priamo výsledkom referenda.
Vitálne témy odbiť konštatovaním o „nutnosti pozitívnej straty suverenity" dokáže len človek, ktorý nevníma zodpovednosť za vlastné činy.
autor je členom Výboru NRSR pre európske záležitosti a podpredsedom hnutia Nová väčšina-Dohoda
