Slovensko schváli reálne využívanie prostriedkov eurovalu konkrétnou krajinou len v prípade naplnenia týchto podmienok: 1. dôjde k podstatnému posilneniu Paktu stability a rastu (dodajme, že najmä pokiaľ ide o vymožiteľnosť dodržiavania dohodnutých kritérií), 2. súčasťou zmien bude aj aktivácia mechanizmu riadeného bankrotu nezodpovedných krajín, 3. pomoc bude poskytnutá v súlade s podmienkami MMF, 4. Európska centrálna banka a Európska komisia jasne deklarujú, že prijímateľ pomoci využil všetky možnosti získať refinancovanie svojho dlhu jednou zo štandardných metód na finančných trhoch a 5. mechanizmus čerpania bude maximálne trojročný, bez možnosti jeho predlžovania.
Nie je pravda, ako to tvrdí poslanec Fico, že vláda robí ramená kladením podmienok Bruselu a že všetky podmienky sú dávno tak či tak súčasťou eurovalu . Nie sú. Podmienka č. 5 nie je a nikdy nebola súčasťou mechanizmu a podmienka č. 2 začína byť v týchto dňoch navrhovaná nemeckým ministrom financií. Pre pamäť uveďme, že SaS o potrebe mechanizmu riadeného bankrotu predĺženej krajiny hovorila na svojej tlačovej konferencii už pred viac ako dvomi mesiacmi (5. mája tohto roku). A tvrdí to aj teraz. Je to jedna z podmienok, ktorú schvália na margo eurovalu vláda. Takže kontinuita, pán Fico. Aj keď ju nechcete vidieť.
Za kľúčové považujem, aby uvedených 5 podmienok nebolo v centre pozornosti len pri čerpaní reálnych peňazí z eurovalu, ale aby vláda trvalo zaviazala k ich presadzovaniu všetkých zástupcov Slovenska na všetkých relevantných úrovniach EÚ.
Val by vznikol zo Slovenskom, aj bez Slovenska. Lenže Slovensko sa muselo pridať a to hneď z troch dôvodov. Po prvé preto, že bývalý premiér vystavil začiatkom mája v Bruseli politickú bianko zmenku a vytvoril tak jasný politický záväzok pre našu krajinu. Fico tak vlastne už v máji politicky odsúhlasil konštrukciu eurovalu a výšku podielu Slovenska na ňom. Po druhé, značne by utrpel imidž eurovalu na finančných trhoch, ak by nebol silne podporovaný všetkými 16 krajinami eurozóny a po tretie európski lídri sa obávali udelenia akejkoľvek výnimky Slovensku, pretože by to povzbudilo aj ostatné krajiny v snahe opustiť euroval.
Takže dôvodom, prečo Slovensko podmienečne pristúpilo k eurovalu nie je záchrana úspor slovenských obyvateľov v bankách, ako to tvrdí poslanec Fico. Práve toto tvrdenie je jasná marketingová (a dosť priehľadná) hra. To ten pán už zabudol, že po voľbách 2006 bol jasne proti zavedeniu eura? Svoj názor zmenil až potom, čo pár dní po voľbách 2006 dostal jasné vysvetlenie od vtedajšieho guvernéra NBS. Tak čo ide teraz zachraňovať?
Dodajme, že euroval je zlé riešenie, je to fikcia, kedy dlhy jednej krajiny rozložíme na všetkých členov eurozóny a v konečnom dôsledku dlh riešime dlhom. Ak to pomôže na istý (obmedzený) čas zastabilizovať rozkolísané trhy, prosím. Ale trvalé, ani systémové riešenie to určite nie je. Iba zvyšuje riziko nákazy pre všetkých členov eurozóny.
A nakoniec, nespájajme podmienečné pristúpenie k eurovalu s pôžičkou Grécku. Sú to dve rozdielne veci. V prípade Grécka ide o jasný dvojstranný úverový vzťah, kde Slovensko by muselo do Atén poslať cash 820 miliónov €. V prípade eurovalu ide o potvrdenie záväzku Slovenska ručiť za dlhové nástroje, ktoré v budúcnosti vydá akciová spoločnosť EFSF v Luxembursku. Vystavenie takejto záruky nezvyšuje náš dlh a ani deficit. Ale ak v budúcnosti táto neodvolateľná a bezpodmienečná záruka bude uplatnená, potom v plnej miere spôsobí zvýšenie slovenského dlhu aj deficitu. A to si nechcem v reálnom svete ani predstaviť.
Pôžička Grécku súčasťou eurovalu nie je. Slovenský deficit v tomto roku dosiahne podobné hodnoty, ako ten Grécky. Aj preto sme a budeme proti pôžičke Grécku. Vidíte tú kontinuitu, pán Fico? Dlhoročný morálny hazard Grécka nerelativizujme falošnou solidaritou. To je veľmi nebezpečné. Iba hlupák to nevidí. A iba naivný presadzuje.
