Za podstatné považujem už samotný fakt, že sa rozbieha na túto tému vcelku kultivovaná diskusia, čo nie je v týchto končinách bežná skúsenosť.
Autor okrem iného na svojom blogu uvádza, že „účasť privátneho sektora formou haircutu totiž znamená default Grécka, najskôr technický, potom aj reálny. A čo je najhoršie, tento default by bol neriadený“. K tomuto je potrebné doplniť dve poznámky. Po prvé, technický bankrot Grécka sa už vlastne začal. O tom totiž rozhodujú (našťastie) trhy a nie politici. Práve ratingové agentúry oznámili, že aj dobrovoľnú účasť súkromného sektora budú s vysokou pravdepodobnosťou považovať za tzv. novú úverovú udalosť a vyhlásia platobnú neschopnosť Grécka. Po druhé, výška účasti (do 30 mld. eur) je skutočne len symbolická. Má vytvoriť akúsi dymovú clonu, že aj súkromný sektor sa podieľa na záchrane Grécka. Pozor, nedajme sa ale pomýliť, nie na pomoci Grécku, ale na pôžičke Grécku. A tu platí, že Grécku už žiadne nové pôžičky nepomôžu.
Nie je teda vylúčené, že aj pri dobrovoľnej účasti privátneho sektora sa neriadený bankrot spustí. Navyše už spomínaná výška účasti (do 30 mld. eur) je skutočne len symbolická. Predstavuje menej ako 10% celkového hrubého verejného dlhu Grécka.
SaS požaduje, aby došlo k zníženiu nominálnej hodnoty dlhopisov minimálne v takej miere, ktorá zabezpečí schopnosť Grécka v dohodnutých lehotách (v budúcnosti) svoje záväzky splácať. Preto je namieste otázka, čo bráni stretnutiu súkromných investorov, ktorí v minulosti nakupovali grécke dlhopisy, aby sa zišli v parížskom klube a začali konečne rokovať? A toto by bol riadený bankrot, nie neriadený. Ten si neželá ani SaS a preto nás, ale ani občanov Slovenska nie je potrebné pred neriadeným bankrotom strašiť.
Schopnosť Grécka v budúcnosti splácať svoje záväzky považujeme za úplne kľúčovú. A nielen to. Nevyhnutnou podmienkou je aj schopnosť Grécka vrátiť sa na finančné trhy a financovať svoj verejný dlh pomocou štandardných nástrojov finančného trhu. Len na okraj poznamenajme, že pôvodne to malo byť v r. 2012, najnovšie sa spomína rok 2015 a ani toto tvrdenie nie je celkom presvedčivé.
K tomu, aby sa Grécko vrátilo na finančné trhy zďaleka nestačia nové pôžičky. Otáznik vyvoláva vykonateľnosť schváleného programu úspor (28,5 mld. eur do r. 2015) vrátane jeho sociálnej priechodnosti. Rovnako do značnej miery pochybujem o výnosoch z privatizácie v predpokladaných termínoch (30 mld. eur.). Na takúto masívnu privatizáciu chýba Grécku príslušná legislatíva a inštitúcie.
A teraz to najdôležitejšie. Grécko nikdy nedosiahlo status fungujúceho trhového hospodárstva. Preto sa pýtam: v akom časovom horizonte bude jeho konkurencieschopnosť zabezpečovať dostatočný ekonomický rast, ktorý by generoval dostatok peňazí na splácanie enormného dlhového bremena? Je to vôbec možné bez návratu k drachme a jej následnej devalvácii?
Na záver Ivan Mikloš uvádza: „Beriem pritom na vedomie skutočnosť, že väčšina aktérov (trhy, ratingové agentúry, ekonómovia a analytici) sú dnes dosť skeptickí, čo sa týka úspešnosti nového programu a novej pôžičky. Sám tieto obavy zdieľam, napriek tomu si neželám neriadený bankrot Grécka tak, ako si ho neželá takmer nikto. Zároveň nie je cestou ani ďalšie tlačenie problému pred sebou. Čas, ktorý si prípadnou pôžičkou Grécku (za splnenia vyššie uvedených podmienok) kúpime, by sme mali využiť na prípravu jasných pravidiel na riadený bankrot krajín, účasť verejného sektora na ňom a na jasné a vymožiteľné pravidlá fungovania eurozóny až po vylúčenie z nej pri nedodržiavaní pravidiel hry.“ Koniec citátu.
Horeuvedenú časť textu som zámerne podčiarkol – riadený bankrot krajiny. Ivan Mikloš tak vlastne úplne presne definoval, ako si predstavuje účasť privátneho sektora – formou riadeného bankrotu. Potom sa zhodujeme úplne, to je fakt.
„Európania by sa mali konečne pripraviť na riadený grécky bankrot. Ten je zmysluplnejší než diskusia o symbolickej účasti súkromného sektoru na nákladoch záchrannej operácie. Banky a poisťovne totiž aj pri súčasných modeloch zostávajú pri dobrom obchode; daňový poplatník je tým, ktorému zostáva v rukách Čierny Peter“, informoval o tom dnes, 4.7.2011 nemecký denník Die Welt. Tento text som prebral z Miklošovej Univerzity pre moderné Slovensko.
Žeby predsa len kultivovaná diskusia nakoniec spájala?
PS Čo bránilo bruselským lídrom využiť ostatných 12 mesiacov - od schválenia bilaterálnych pôžičiek vo výške 110 mld. eur (našťastie bez slovenskej účasti) v lete 2010 po dnešok - na poctivú prípravu riadeného bankrotu Grécka? Draho kúpený čas je/bolo potrebné využiť. Súhlasím s Miklošom. Najbližšie rozhodujeme v septembri o pôžičke Grécku z eurovalu 1. Prečo nevyužijeme práve cez víkend draho kúpený čas. Stál presne 12 mliárd eur!
