Už pri schvaľovaní rozpočtu na roky 2013 až 2015 som ministra Kažimíra varoval, že vývoj reálnej ekonomiky bude s pravdepodobnosťou, hraničiacou s istotou výrazne horší, ako hovoria predpoklady, na ktorých je rozpočet postavený. Šiesteho decembra 2012 som v parlamente okrem iného uviedol:
(1. časť)
(2. časť)
Pre tých z vás, ktorý nemajú čas pozrieť si celé video, zostručním:
Smer vedie krajinu k hospodárskemu úpadku
socializmus ešte žiadnu krajinu na svete nepriviedol k prosperite
vývoj v eurozóne dobehne všetkých „euronadšencov"
Slovensko sa veľmi rýchlo dostane do dlhovej pasce
stabilite je na Slovensku koniec
čaká nás dekáda pomalého ekonomického poklesu (stratená generácia)
dlhodobá udržateľnosť verejných financií je vážne ohrozená
ľudia doplatia na hospodársku politiku Smeru (vrátane nízkopríjmových skupín)
zvyšovanie daňových sadzieb nepovedie k zvýšenému objemu vybraných daní, naopak, zo Slovenska sa stane najhoršie miesto na podnikanie v skupine ČR, SR, Poľsko, Maďarsko
čím neskôr Smer povie ľuďom pravdu o skutočnom stave slovenskej ekonomiky, tým ten pocit bude mrazivejší
Dlh vzrástol na úroveň 39 mld. € a na jedného obyvateľa (vrátane batoliat, študentov a dôchodcov) tak dosiahol 7200 €. Dynamika rastu dlhu je priam hrozivá. Ešte v roku 2008 dlh predstavoval 28% výkonu ekonomiky. Za necelých 5 rokov sa takmer zdvojnásobil! Pokiaľ ide o pomer k výkonu ekonomiky, dlh narástol z 28% na takmer 55%. V absolútnych číslach to bol nárast z 19 mld. € (2008) na 39 mld. € (1. kvartál 2013). Argentína pri takejto úrovni dlhu zbankrotovala.
Čo je ešte desivejšie, premiér a minister financií zostávajú v pohode - veď „lebo kríza". Tak im pripomeňme, že zatiaľ čo dlh Slovenska vzrástol za 12 mesiacov o 8,5% HDP, sú v Európe krajiny, ktorých dlh vzrástol o menej ako 2% (Rakúsko, Nemecko, Luxembursko, Bulharsko, Poľsko, Rumunsko) a v troch krajinách dlh za ostatný rok dokonca klesol (Dánsko, Litva a Lotyšsko). Nevšimol som si, žeby tieto krajiny na rozdiel od Slovenska žili v skúmavke a kríza sa ich netýkala.
V máji tohto roku som v diskusii k Programu stability na roky 2013 až 2016 uviedol toto:
Opäť zosumarizujem:
vláda nemá fundamentálnu predstavu o tom, ako minimalizovať dopady krízy na Slovensko
socialisti sa vždy budú snažiť žiť tu a teraz a rozdávaním cudzích peňazí sa budú primárne snažiť zabezpečiť si znovuzvolenie
minister Kažimír by najradšej zmenil zákon o ústavnej dlhovej brzde
socialisti v Európe by najradšej vytvorili vlastnú ratingovú agentúru, ktorá by riziká vyhodnocovala tak, že rizikami vlastne nie sú
Európska centrálna banka bude v neobmedzenej miere nakupovať toxické dlhopisy predĺžených krajín (jedine Nemecko hlasovalo proti)
samotné ministerstvo financií usvedčilo vládu z toho, že konsoliduje verejné financie spôsobom, ktorý poškodzuje ekonomiku Slovenska (rast daní má negatívny ekonomický efekt)
veľmi neistý predpoklad, že Slovensko bude mať najbližšie roky ekonomické rasty na úrovni 3%
Čo s tým teraz? Existujú v podstate štyri možné scenáre:
Rast HDP by nárast dlhu výrazne spomalil. Premiér síce už dávnejšie zaklamal, že v druhom polroku 2013 už bude dobre, nič také však nehrozí. Naopak, hrozí nám stagnácia, v horšom prípade fáza pomalého ekonomického poklesu.
Socialisti zo Smeru sa pokúsia zmeniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti. V opačnom prípade hrozí, že dôjde k nominálnemu zmrazeniu výdavkov a pri dosiahnutí 57% dlhu vláda bude musieť pripraviť vyrovnaný rozpočet. Tu ostáva veriť, že na zmenu zákona Smer nenájde potrebnú ústavnú väčšinu.
Minister Kažimír príde do parlamentu požiadať o schválenie drastických úsporných opatrení. A toho sa socialisti najviac desia. Ich sen o „istotách" sa s určitosťou rozplynie a staneme sa svedkami fatálneho stretu snov socialistov s realitou.
Vláda urýchlenie predloží na schválenie reformy, ktoré povedú k štrukturálnym zmenám v školstve, v zdravotníctve, v daňovom systéme, v systéme sociálnych dávok, vo verejnej správe, etc. Pri reformnej prázdnote a ideologickej obmedzenosti tejto vlády je tento scenár najmenej pravdepodobný.
Riešenie by ale mohlo vyzerať napríklad takto:
A tak ostáva už len spoliehať sa na zázrak z dielne Európskej komisie, či Eurostatu. Predseda EK Barroso už avizoval, že náklady na veľké infraštrukturálne projekty by sa nemali započítavať do dlhu. Má sa to týkať krajín, ktoré majú problémy s rastom.
V tejto súvislosti mi napadá jedna paralela. Predstavte si, že rodina si zoberie pôžičku na kúpu bytu, auta, chladničky a televízora. A potom niekto veľký príde s nápadom, že pôžička na kúpu chladničky a televízora sa do celkových záväzkov rodiny nezapočíta. Lebo krajine hrozia historicky rekordné teploty (cez víkend má byť až 39 stupňov Celzia) a televízia ponúka premiéra v Modrom z neba. Hotový Slnečný štát. Čo by nato povedali veritelia, ktorí spomínanej rodine požičali peniaze?
Lenže reálna ekonomika takto nefunguje. Iba že by socialisti zrušili aj peniaze. A je po problémoch s verejným dlhom.
Jozef Kollár, podpredseda hnutia Nová väčšina - Dohoda
