Zadlžovanie akejkoľvek krajiny je vždy nesociálne

Dôležité nie je, či vyrovnaný rozpočet dosiahneme v r. 2014, alebo o 1-2 roky neskôr. Kľúčové je smerovanie k tomuto cieľovému stavu a ten keď sa dosiahne, následne jeho zafixovanie ústavným zákonom o vyrovnanom štátnom rozpočte.

Svet čaká dekáda nadmerných rozpočtových deficitov. Preto nehľadajme dookola dôvody, prečo vyrovnanie rozpočtu nie je realizovateľné. Radšej sa pokúsme (aj pri uvedomení si všetkých bariér) vyrovnať rozpočtové hospodárenie čo najskôr. Vytvoríme tak mechanizmus, ktorý bude brzdiť sklon politikov k nezodpovednému míňaniu verejných zdrojov.

Čím neskôr prebehne konsolidácia verejných financií, tým budú náklady na ňu vynaložené vyššie.

Česká republika iba na úrokoch za verejný dlh ročne zaplatí 70 mld. CZK. Ak by mali vyrovnaný rozpočet, potom napr. elektrická energia v krajine by mohla byť 1 rok zadarmo. Pre akúkoľvek krajinu platí, že zadlžovanie je nesociálne.

Vláda vo svojom Programe stability na roky 2010 až 2012 predpokladá každoročné znižovanie deficitu o cca. 700 mil. € (t.j. približne o 1 percentuálny bod HDP). A súčasne tvrdí, že to zrealizuje bez zníženia sociálneho štandardu ľudí. Tvrdíme, že vládou naprogramované tempo konsolidácie je mäkké. Obrovské rezervy sú najmä na výdavkovej strane rozpočtu, kde síce poznáme výdavky jednotlivých rozpočtových kapitol, ale nevieme detailne na aký účel sa použijú, ani ako efektívne (resp. neefektívne) sa vynaložia. To často nevedia ani tvorcovia rozpočtu.

Jeden príklad za všetky: v rozpočte na rok 2009 Ministerstvo hospodárstva dostalo 218 mil. € na Rozvoj priemyslu a podpory podnikania. Stanovilo si za cieľ „zlepšiť postavenie Slovenska v rebríčku konkurencieschopnosti krajín“. V kolónke plán pri roku 2008 svieti údaj 40. miesto a pri roku 2009 je uvedené 41 miesto. Ministerstvo si teda programovo naplánovalo zhoršenie postavenia Slovenska v spomínanom rebríčku, zostavovanom Svetovým ekonomickým fórom. Dozvedel sa niekto, na čo konkrétne a hlavne ako efektívne MH SR vynaložilo uvedených 218 mil. €? Pri detailnej analýze všetkých výdavkových položiek rozpočtu by sme určite našli veľa podobných príkladov.

Všeobecne platí, že pri redukcii rozpočtového deficitu (napr. o 800 až 1,000 mil. € ročne) sa približne 2/3 zdrojov hľadá na strane redukcie výdavkov a približne 1/3 zdrojov na strane zvýšenia príjmov. Ak by to bolo obrátene, ekonomika - zaťažená nadmernými daňovými a inými odvodmi - by prestala byť konkurencieschopná.

Nehovorme preto o symetrii ľavicové versus pravicové riešenia, ani o symetrii  parlamentné versus neparlamentné riešenia, ale hovorme o symetrii zodpovedné versus nezodpovedné riešenia. Viac informácii nájdete tu.