Vystrčil ako svoj ochranný štít iného frontmena – podpredsedu vlády Vážneho. Ale politickej zodpovednosti sa nezbaví. Horšie ako Slovensko (čerpanie na 62%) je z celej Európskej únie už len Rumunsko a Chorvátsko. Na čele rebríčka sú nielen staré členské krajiny (nie náhodou s najnižšou mierou korupcie) ako Fínsko, Švédsko, Dánsko, ale aj nové členské krajiny Estónsko (95%), Litva (94%), ale dokonca aj také Grécko (90%).
Čerpanie eurofondov v jednotlivých krajinách EÚ aktuálne vyzerá takto:
Ide o veľa. Slovensku zostáva dočerpať 3,5 miliardy EUR z obdobia rokov 2007-2013. To je suma, ktorá zodpovedá napr. možnosti:
postaviť jedenásť Univerzitných nemocníc (á 350 miliónov eur), alebo
postaviť tri obchvaty Bratislavy (á 1,3 miliardy eur), alebo
dokončiť diaľnicu BA – Košice, alebo
zvýšiť mzdu o 100 eur mesačne 360 tisícom pracovníkom verejnej správy na obdobie 10 rokov
Ale zostáva nám už len sedem mesiacov. A k zodpovednosti sa nehlási nikto. Eurofondy sú na Slovensku príbehom veľkej korupcie a premárnených príležitosti. Za jedenásť rokov sa tu rozmohla eurofondová mafia. Keď vládol triumvirát Fico-Mečiar-Slota, premiér sa jedného rána zobudil a s hrôzou zistil, že z ôsmich operačných programov až šesť je pod kontrolou ministrov za SNS. Rušil ministerstvá, presúval kompetencie medzi rezortmi a výsledkom bol chaos v riadení eurofondov. Permanentné porušovanie zákona o verejnom obstarávaní viedlo k tomu, že európska komisia označila náš domáci audit za nedôveryhodný a v lete 2014 suspendovala čerpanie eurofondov pre Slovensko.
Ani pri vláde jednej strany to nie je inak. Eurofondy sa stali predmetom záujmových skupín, bratislavskej, košickej a ďalších. A množia sa nepreplatené žiadosti o platby, ktoré dosiahli hrozivú výšku 990 miliónov EUR. U niektorých projektov sa už vládni úradníci ani nesnažia poslať žiadosť o platbu do Bruselu. Vedia, že nebude preplatená. Ak je však konečným prijímateľom nenávratnej pomoci subjekt verejnej správy, zaplatíme to zo štátneho rozpočtu, teda my všetci z našich daní. Tak je to v prípade Slovenského štatistického úradu (22 miliónov EUR), železnice Zlatovce - Trenčianska Teplá (243 miliónov EUR) a ďalších. Naše deti si ponesú v batohu poriadne ťažké bremeno záväzkov.
Ak nechceme, aby sa tento smutný príbeh opakoval aj v programovom období 2014-2020, je potrebné prijať minimálne týchto päť opatrení:
Centralizovať systém finančného riadenia eurovondov. Zlúčiť pod jednu strechu Centrálnu koordinačnú jednotku (dnes na Úrade vlády) a všetky riadiace orgány (dnes na jednotlivých ministerstvách). Eurofondy by tak dostali jednu „hlavu“ a neboli by to dnešné pašalíky záujmových skupín, roztrúsené po jednotlivých rezortoch.
Maximálna elektronizácia a štandardizácia procesov. Znamenala by odbúranie zbytočnej byrokracie a šikanovania.
Odbornosť, stabilita a dostatočné finančné ohodnotenie aparátu. Koniec politickým nomináciám a otvorené konkurzy. Koniec Komjaticiam, preferovaným firmám EU STAR, a pod.
Profesionalizácia a účinná kontrola procesov výberu projektov a verejných obstarávaní. Tu patrí aj hmotná zodpovednosť dotknutých osôb a zákonom stanovená povinnosť riadiacich orgánov voči pôvodcom pochybenia vymáhať aj trestnoprávnu zodpovednosť.
Výmena skúseností (best practicies transfer) s členskými krajinami EÚ, ktoré sú lídrami v čerpaní eurofondov a využívanie odborníkov Európskej komisie na Slovensku.
Podpredseda vlády Ľubomír Vážny v záverečnej reči prisľúbil, že takéto návrhy Slovenskej občianskej koalície (SKOK!) si vie osvojiť. Vyvinieme preto maximálne úsilie, aby sme s ním rokovali o implementácii horeuvedených princípov do systému finančného riadenia eurofondov a minimalizovali tak ekonomické škody pre krajinu.
