Ak sa nezodpovedne zadlží domácnosť, doplatia na to členovia rodiny. Prídu o strechu nad hlavou a niekedy padnú, alebo sa priblížia k pásmu chudoby. Ak sa nezodpovedne zadlží korporácia, zmizne z trhu a doplatia na to všetci jej zamestnanci a (nie vždy) aj jej vlastníci. Ak sa nezodpovedne zadlží štát, doplatíme na to my všetci, avšak takmer nikdy nie politici.
Domácnosti aj firmy si svoje dlhy uvedomujú. Minimálne v okamihu, keď sa blíži neúprosný termín pravidelnej splátky.
Je veľmi zlou správou, že v časoch hromadenia verejných dlhov si to skutoční dlžníci, teda 5,4 milióna Slovákov neuvedomujú. Pokým nepríde deň zúčtovania. Krajina uviazne v dlhovej pasci. Nastanú problémy s dlhovou službou. Splátky istiny a úrokov pohltia stále väčšiu časť rozpočtových príjmov a na trhoch sa budú stále ťažšie hľadať súkromní investori, ochotní kupovať štátne dlhopisy. Rozdiel je v tom, že štát, na rozdiel od firmy, nemožno vymazať z obchodného registra. On tu zostane, spolu s 5,4 miliónmi bezradných dlžníkov.
Hrubý verejný dlh Slovenska dosiahne v tomto roku 27 490 000 000 eur. V roku 2012 to už bude (zvýšte pozornosť – podľa predpokladu MF SR) 33 311 000 000 eur. Vaša predstavivosť v korunách je lepšia? Tak potom hovoríme o čísle:
1,003,527,186,000 skk, t.j. viac ako tisíc miliárd korún.
A je to. Takéto číslo zjavne nikomu nič nepovie. Sotva si ho vieme predstaviť. Tak si ho aspoň urobme zrozumiteľnejším. V r. 2008 hrubý verejný dlh na jednu domácnosť predstavoval 221 tisíc korún (7 347 eur), v r. 2012 každá domácnosť už bude dlhovať 397 tisíc korún (13 177 eur). Aj to len za predpokladu, že sa naplnia predpoklady MF v oblasti závratného nárastu čerpania eurofondov a ďalšie optimistické očakávania.
Pokiaľ ide o výdavky na obsluhu dlhu, to znamená ročné splátky istiny a úrokov, opäť na jednu domácnosť v r. 2009 pripadala suma 13 tisíc korún (432 eur), v r. 2012 to už bude 18 tisíc korún (597 eur). Teda každá domácnosť, a je úplne jedno, či mnohodetná, bezdetná, alebo domácnosť jednotlivca, len v r. 2012 sa „poskladá“ na splátku verejného dlhu sumou 597 eur. Obávam sa, že táto suma nebude konečná. Sú na to dva dôvody. Miera hrubého verejného dlhu by počas celého obdobia rokov 2010 až 2012 musela zostať nemenná, t.j. 42,5% HDP a úrokové sadzby, pri ktorých si slovenská republika požičiava zdroje na krytie dlhu by nesmeli v najbližších troch rokoch podstatne narásť. Veríte tomu? Ja nie. Každá vláda má sklon k budovaniu deficitov. Ľavicová vláda obzvlášť. A dramatický nárast úrokových sadzieb v najbližších rokoch je tiež takmer istou veličinou.
Preto je zničujúcou správou pre Slovensko, ak:
A) ktokoľvek hovorí o našom dlhu ako o podpriemernom v rámci EÚ. Skôr je najvyšší čas si konečne uvedomiť dynamiku jeho narastania.
B) ktokoľvek argumentuje potrebou zachovania „flexibility“ pre vládu a odmáva jej možnosť budovania deficitov, minimálne v čase krízy.
Skôr je najvyšší čas si uvedomiť, že krízy sa môžu a s vysokou pravdepodobnosťou budú opakovať. Ak by samotné krízy boli dostatočným dôvodom pre zvyšovanie verejného dlhu, potom nás čaká cesta do Grécka. Bohužiaľ, nie na dovolenku. Grécko budeme mať doma, na Slovenku. Minimálne pri pohľade na sociálne nepokoje na uliciach.
Znovu si pripomeňme domácnosť. Zoberiete si v čase krízy nové úvery? Ak ste zodpovední, potom práve naopak, zredukujete spotrebu. Vláda sa správa presne naopak. Presne tak, ako je opakom zodpovednosti nezodpovednosť.
