Niekoľko faktov. Na summite bol predstavený kľúčový dokument s názvom „Na ceste k pravej hospodárskej a menovej únii“, ktorý vypracovali štyria prezidenti – Barroso (EK), Junker (Eurogroup), Draghi (ECB) a Van Rompuy (ER). Už samotný názov dokumetu evokuje otázku, či doposiaľ sme budovali „nepravú“ menovú úniu? V dokumente sa hovorí, že úniu potrebujeme kvôli dlhodobo udržateľnej prosperite. No popravde, kto by už nechcel prosperitu a ešte k tomu dlhodobú. Tak teda ako sa k nej Európa má dopracovať?
Dokument hovorí, že potrebujeme Bankovú úniu. Tá bude znamenať spoločný európsky bankový dohľad, spoločnú ochranu vkladov a spoločnú záchranu bánk. Odlivu peňazí z relatívne zdravých slovenských bánk do zahraničných centrál sa takmer určite nevyhneme.
Ďalej potrebujeme Fiškálnu úniu. Tá bude v praxi znamenať najmä spoločné európske dlhopisy a spoločné európske ministerstvo financií, ktoré si bude v praxi vynucovať národné rozhodnutia, napr. o trhu práce, o koordinácií daní etc.
Ide o cestovnú mapu, ktorá síce nepredstavuje dokument na schválenie. Ako však povedal Van Rompuy, očakáva common understanding. Detaily majú byť známe do konca roka. A práve v tých bude skrytý diabol, s tým súhlasí aj Róbert Fico. Ale pozor, na summite v októbri (v poradí dvadsiatom od vypuknutia krízy v Grécku!) nebude možné detaily nijako významnejšie meniť. Ak by sa aj niekto o to pokúsil, dostane odpoveď, že politický súhlas ste vyslovili v júni. Tak stačí držať pusu a nasledovať.
Trvalý euroval získa bankovú licenciu. V praxi to znamená, že si bude požičiavať peniaze priamo z ECB a nakupovať španielske a talianske toxické dlhopisy. Od tohto okamihu sa bude aj Slovensko priamo podieľať na financovaní španielskeho a talianskeho verejného dlhu.
Premiér Fico hovorí, že nemôže niesť zodpovednosť za dlhy iných krajín. Veď práve o to ide. Zodpovednosť je vonku, na strane Španielska, Talianska. Nikto u nás doma za nezodpovedné správanie sa iných krajín nenesie zodpovednosť. Nám ostanú len tie následky, v podobe finančného bremena na pleciach všetkých občanov Slovenska. Jedna zodpovednosť predsa len zostane u nás doma – v rukách 118 poslancov parlamentu, ktorí 22.6.2012 odsúhlasili pristúpenie Slovenska k trvalému eurovalu a v rukách ministra financií (schvaľuje finančnú pomoc konkrétnej krajine z eurovalu) a vlády (schvaľuje dodávanie nového kapitálu do eurovalu na požiadanie). Snažili sme sa preniesť tieto kompetencie na národný parlament, Róbert Fico to však nepovažoval za dôležité (ako sa vyjadril aj v Slovenskom rozhlase).
Euroval bude môcť priamo zachraňovať banky. A čo je úplne zle, toto sa nebude započítavať do dlhu krajiny, ktorá zachraňuje svoj kolabujúci bankový sektor. Napr. Španielsko si bude zachraňovať svoje súkromné banky, ale bremeno ponesú členské krajiny eurozóny, v konečnom dôsledku ich (a teda aj slovenskí) daňoví poplatníci.
Bankovú úniu odmieta Veľká Británia, Česká republika, Holandsko, Fínsko, Švédsko. Škoda, že slovenský premiér nemal odvahu sa pridať práve k týmto krajinám.
Summit je víťazstvom južanských štátov, Španielska, Talianska, čiastočne aj Francúzska (menej šetrenia a viac štátnej podpory rastu). Kancelárka Merkelová pár dni pred summitom povedala, že kým bude žiť, nedovolí kolektivizáciu dlhov. Nateraz kapitulovala. Ale myslím, že jedného žolíka ešte drží v ruke. Nemecko bude súhlasiť s Bankovou a Fiškálnou úniou len za podmienky, že najprv vznikne Politická únia.
Preto hodnotenie summitu sa dá zhrnúť aj do dvoch slov, víťazstvo nezodpovednosti.
