Ked so zacala pracovat v nasej restike ako casnicka, mala som z neho strach. chcel vsetko teraz a hned, hento a tamto, prehanal nas ako zdute koze a napokon si nechal zavolat sefa, aby sa s nim pobavil o kvalite sluzieb. Proste postrach.
Zavolal a objednal si takeawy. Ked si pre to prisiel, chybal mu garlic bread, BBQ sauce, behal hore-dole a bral zo sebou servitky, sparatka a vlhke obrusky, pohadal sa s veducou, ze to dlho trva, poriadne jej vypapuloval a odisiel.
O dva dni sa u nas objavil znova s celou familiou (manzelka a styri dospievajuce deti). a znova to iste. rebierka nie su dostatocne stavnate; trvalo vecnost, kym sme si mali prilezitost objednat, dostali svoje napoje...
Keby to bol len nahodny host, tak sa nad ani tak velmi nepozastavim. Ale on k nam chodi aj desatkrat do mesiaca. S tym sa musi nieco robit! Nenechame si predsa nadavat to nekompetentnych amaterov! (Aj ked niekdy to tak vyzera.)
Takze sme s vedenim vypracovali strategiu. George ma prioritu. Dostane stol s najlepsou moznou obsluhou; do kuchyne sa oznami, ze George je cislo to-a-to; barman preskoci vsetky objednavky a venuje sa prednostne jeho drinkom a vedenie sa v pravidelnych intervaloch chodi uistovat, ci mu nieco nechyba. uz ho poznam aj po hlase, takze ked zavola a objedna si T/A, tak ma vsetko pripravene. Garlic bread, BBQ sauce navyse, servitky, sparetka aj vlhke obrusky.
a vsetko ma naservirovane s obrovskym usmevom.
Minule si zabudol kreditku a viete co sa stalo? Boss mu ponukol, ze moze prist zaplatit na druhy den. George prisiel v dohodnutom case, pokecas s bossom a rezervoval si stol na nedelny obed.
