V noci sa budim na zvuk helikoptery kruziacej nad mestom 24 hodin uz cely tyzden. Po meste nam vyrastli barikady, tzv, check-points a trojmetrove oplotenie zabranuje volny pristup k niektorym hlavnym atrakciam mesta. Hemzi sa to tu policajtami, miestni predstavitelia prostrednictvom radia vyzvali obyvatelov, aby nosili so sebou ID a vlada dokonca vyhlasila pre tuto oblast public holiday. Cesou do prace ma zakazdy zastavi hliadka a kontroluje obsah tasky. Vraj "restrited area". Zasadne si neobliekam hrube svetre a nenosim so sebou dazdnik, aj ked pocasie by na to bolo. Rozhodne netuzim po tom, aby si ma niekto pomylil s atentatnikom. Cestou do skolu mam obcas pocit akoby ma niekto mal na muske. Doslova. V praci sme sa isli pomaly zblaznit, ked si jeden z hosti odskocil na zachod a nechal si kufrik pri stole. Pracujem v americkej restike. A v ramci masoveho sialenstva som si skoro zase odfarbila vlasy na blond. A to som si uz pomaly zvykla na tu modrooku brunetku, co si umyva zuby v rovnakom casu ako ja, len na druhej strane zrkadla.
Pocas tohoto celeho sialenstva som este nemala sancu si poriadne prestudovat, co znamena skratka APEC, ale musi to byt naozaj nieco velke, ked nie je pristup k hlavnym miestnym atrakciam - Opera House, Harbour Bridge, Royal Botanic Garden; Darling Harbour zdobi az spominane 3-metrove oplotenie jednej z budou, kde sa konaju rokovania a Pyrmont Bridge sa otvara pre lod plnu papalasov v sprievode vianocnych stromcekov (policajnych clnov)prave vtedy, ked sa potrebujem dostat, cim skor do prace, alebo domov, aby som sa vyhla tej dazdovej prehanke, co visi nad Centre Point.
No co uz. Ocitla som sa naozaj v centre - Sydney.
