BOCIAN BABY

Spomínam si na ten moment...Civela som na 6-týždňový plod na monitore jej počítača a ešte stále mi nedochádzalo. A zrazu mi svitlo...

To útle žieňa s romantickou povahou, večne snívajúce a rozdávajúce úsmevy všade naokolo akoby v tom momente dospelo.  Odrazu sa na ňu dívam inak. Ona je predsa „v očakávaní...“ Z tej malej škvrnky na ultrazvuku sa postupne stane najväčší zázrak, aký poznám. Pri pohľade na ňu mi hlavou vírilo tisíce myšlienok. Ako jej narastie bruško, ako kupuje detskú výbavičku a obrovská zodpovednosť, ktorá sa od rodičovstva odvíja.  

Pamätám si, keď mi jeden blízky priateľ položil otázku: “Ty sa veľmi tešíš na materstvo, však?“ Možno som iná, možno beriem veci veľmi vážne a som príliš sentimentálna, ale keď stretnem „tehuľku“ s veľkým bruškom, zahreje ma   u srdiečka. Ako tým ľudským dušičkám musí byť asi mäkko, ako v mame, určite cítia jej teplú dlaň. Myslím, že v tehotenstve je každá žena krásna dvojnásobne.   Tehotenstvo každej žene pristane.  

Cestou z práce som sa zastavila v obchodnom dome, v detskom kútiku. Len tak som brázdila uličkami medzi kočíkmi, hračkami....a pozorovala tie malé šantivé „sedmikrásky.“  

Ich útle tielka, detský smiech, milióny otázok kladené znova a znova. Predstavila som si, ako tie kučeravé živé ratolesti behajú s radosťou nahé, poskakujú okolo nás len tak, ako ich Pánbožko stvoril... Kto vie, čo skrýva v sebe duša maličkých... 

Vychutnávala som ten hrejivý pocit istoty... To silné puto medzi 2 ľudskými bytosťami, ktoré nikdy nevyhasne...Detská duša biela ako sniežik a ty – moja MAMA...