Bolo raz jedno priateľstvo...

Za týmto slovkom sa skrýva toľko emocionálnych postojov a pocitov. Skúsme len na chvíľku zavrieť oči....Čo sa nám všetko vybaví?   Vybrať si priateľa znamená dať mu prednosť pred inými. Je to zvláštne. V našom živote stretneme toľko ľudí, a predsa len niekoho pripustíme do svojej blízkosti. Len pre niekoho sa dokážeme obetovať, dať mu prednosť pred sebou samým.  Priateľstvu neprekáža náboženstvo, záľuby, ani farba pleti. Podieľame sa na ňom len my - ľudia. Podmienkou je prijať toho druhého, takého, aký je. Rešpektovať jeho povahu, nálady, schopnosti alebo zvyky. Rozvíjať priateľstvo znamená neustále spolu komunikovať.  Pre niekoho je najlepším priateľom mama, otec, spolužiak, kolega, pes alebo kniha. Každý máme toho svojho, komu veríme a je s nami v každej chvíli. Pre mňa má priateľka zhmotnenú podobu, červené vlasy siahajúce po plecia, večne ukecaná až hlučná, častokrát depresívna, ale vždy správne uletená. Úprimná, lebo pravda sa niekedy ťažko vyslovuje a ešte ťažšie počúva...Dokáže viacej rozdávať ako brať, občas plní „funkciu“ mojej bútľavej vŕby, venuje mi pozornosť, počúva, premýšľa nad tým, ako mi poradiť, ako ma potešiť.   Nájsť ozajstného priateľa je naozaj šťastie. Žijeme v „uponáhľanej“ dobe, len málokedy sa zastavíme a pritom čakáme na niečo, čo nám pomôže, na niekoho, kto nás pohladí dobrým slovom alebo objatím...Deň čo deň vyslovujú naše pery tisíce slov, ale to, na ktoré toľko čakáme, stále nepočujeme. Slovo zo srdca, ktoré si zaslúži, aby sme ho vyslovili nahlas.Niet toho, kto by ho vyslovil???   Ďakujem Dadi, že si mi otvorila oči....že si mi ukázala, ako kráčať tým správnym smerom...:-)