Máme na výber??? (If Tomorrow Never Comes…)

Každý z nás určite zažil pocit, keď negatívne udalosti, ktoré sa dejú v našom živote, nadobúdajú neuveriteľný rozmer. Moja prvotná reakcia? Jednoznačná. Uzatváram sa do seba, nekomunikujem s okolím, utápam sa vo vlastných problémoch a strate sebadôvery. Keď sa zamyslím nad svojou minulosťou,  pripadá mi prázdna a premárnená a ja sa cítim stratená vo víre udalostí, ktoré sa dejú okolo mňa.

Častokrát si kladiem otázku: “Prečo som sa vtedy správala takto? Mala som to urobiť inak!”

Nezvládam situáciu, som nahnevaná, rozzúrená, podráždená a smutná. Častokrát prenášam hnev na nevinnú osobu, nepriamo povedané, snažím sa niekoho donútiť, aby sa cítil vinný za moje vlastné prehrešky. 

 

Pred časom sa mi dostala do rúk jedna zaujímavá kniha a dosť intenzívne som prežívala príbeh človeka, ktorý obstál v istej ťažkej životnej situácii. Vtedy som si uvedomila jednu veľmi dôležitú vec. Každá situácia, ktorú momentálne prežívam, je v skutočnosti mojou voľbou. Každé ráno, keď vstanem, mám na výber z dvoch možností. Buď budem mať dobrú náladu alebo si vyberiem tú zlú. Ak sa mi stane niečo nepríjemné, je na mne, či zostanem obeťou alebo sa z toho poučím. Či prijmem svoje nešťastie alebo sa snažím nájsť nejakú kladnú stránku života. Hľadám vôbec dôvod, prečo sa oplatí bojovať? 

Je len na mne, ako budem reagovať v konkrétnej situácii, je len na mne, ktorí ľudia ovplyvnia môj dnešný deň. Každý z nás má právo vybrať si, ako prežije svoj vlastný život.

 Nezaoberajme sa minulosťou. Neobviňujme sa, netrápme, nepremýšľajme nad tým čo bolo. Nevyčítajme si, že sme niečo urobili alebo naopak neurobili. Skúsme brať náš neúspech ako niečo, čo nás posilní a dodá odvahu ísť ďalej. Ak sa nám niečo nepodarí, neberme to ako prehru. Nie je dôležité, čo sa okolo nás deje, ale ako to celé dokážeme prijať. Každý deň je pre nás novou výzvou, ako prežiť život naplno. Preto dokážme sebe aj iným, že nato máme, v opačnom prípade môžeme naše zlyhanie naozaj nazvať zlyhaním. Skúsme sa na život pozerať z iného pohľadu. Skúsme sami seba presvedčiť o tom, že predošlé roky boli len akousi „prípravou“ nato, čo nás ešte len čaká. Obdobím toho, čo sa začína teraz vo mne rozvíjať, čo začína vo mne rásť. Posilní nás to a dodá novú silu. Začnime sa znova usmievať na svet. Nehľadajme vo svojom doterajšom živote žiadneho nepriateľa alebo nešťastie. Skúsme sa prebudiť do nového dňa s dobrou náladou, jednoducho povedané „byť nad vecou...“ Veď slnko vychádza každé ráno a dnes možno vidím a pochopím viac, ako tomu bolo včera. Všetko sa deje pre moje dobro, aj keď ešte dneska nerozumiem, prečo sa tak stalo. Tak to vnímajme a prijmime celým svojím srdcom a buďme zato vďační...