Na ulici ho stretol jeho známy. Čo nemáš na žiletky? Nemám. Na, tu máš päť euro, choď si kúpiť. Laco mu na to s nádychom jemnej irónie v hlase povedal:“Nechcem peniaze, asi by som ich rozpustil na niečo iné, radšej mi ich kúp ty. Kamarát si jeho iróniu vysvetlil správne. To, že je niekto vdovec ešte neznamená, že sa nevie o seba postarať.
Aby mu ľudia dali pokoj, fúziky si pristrihol na také úplne tenučké, fičúrske. A brada je hladká ako zo žule. Iba občasný smútok v očiach mu zostal.






