Raz som išla na pútne miesto zasvätené pani Márii a cestou som stretla malé sestry Ježišove. Vtedy mi to nič nevravelo ale keď som ich opäť stretla pri inej príležitosti, tak som si povedala:“ Náš pán asi chce, aby som s nimi spojila svoj život a tak som vstúpila do noviciátu.
Streng geheim…
Keď som spolu s malými sestrami kočovala v karaváne s rómami, tak mi Loreta, jedna z tejto skupiny manušov dala meno Sonja. Oni ma potom, ani ináč nevolali. Zaujímavé bolo, že z manuštiny som pochytila, veľmi málo, asi len to, čo oni považovali za nevyhnutné. Oni sa k manuštine, utiekali ako k reči ktorej len oni rozumeli a po zlých skúsenostiach s koncentračných táborov, usúdili, že až chcú prežiť, tak to musí zostať aj naďalej. Na živobytie sme si zarábali veľmi ťažko, ale s manušmi bolo veselo. Dokonca boli aj na mojich večných sľuboch v mojom rodnom meste, čo urobilo veľký dojem na mojich blízkych. Hrali na husliach, gitare piesne idúce zo srdca. Keď som prišla do Bratislavy nevedela som ani ceknúť po slovensky. Malé sestry ma učili ako malé decko bežne slová ako ďakujem. Teraz je to už lepšie, dohovorím sa i keď ešte stále nemám taký cit pre slovenčinu ako by som chcela. Keď máme medzi sebou problémové veci, ktoré si nevieme navzájom tolerovať a ktoré vyvolávajú v nás napätie, tak sestra zodpovedná urobí raz za 14 dní s nami reflexiu. Tu je možnosť si to navzájom povedať, vysvetliť, tak aby nedorozumenie, ktoré medzi nami vzniklo bolo zažehnané. V prípade, že niektorá sestra sama na sebe zistí, že nie je dostatočne sústredená na kontemplatívny život, tak po konzultácii so sestrou zodpovednou alebo jej zástupkyňou si vyberie tri dni mlčania. Rozhovory s ostatnými sestrami obmedzí na najnutnejšiu komunikáciu, tak aby to čo ju rozptyľuje mohla uzavrieť, aby sa jej vo svojej mysli nemusela k tej veci vracať.
Streng geheim und vertraulich…
Mojou túžbou je žiť v niektorej rómskej osade na Slovensku, a takto prežiť autentický život medzi utláčanými a poníženými. Naša fráternita presviedča a vštepuje vieru iným ľudom vlastným príkladom. Od 13.decembra 2004 sme založili fraternitu v Brezne v rodinnom dome v susedstve Rómov, chvíľu nám trvalo, kým sme dom vymaľovali a dali urobiť potrebné stavebné úpravy. V dome je kaplnka a izba, kde bývame, samozrejme kuchyňa a kúpelňa.
