Miško

Z mamičkou musel chodiť do blízkeho mesta k lekárovi, vraj kvôli liekom. Bolo to preňho spestrenie, každodennej rutiny. Hoci na to množstvo cudzích ľudí si nevedel nijakovsky zvyknúť. Pod večer sa potom spokojný vracal s mamou z mesta domov autobusom. Počúval o čom sa mama rozpráva s inými cestujúcimi a snažil sa pokyvovať hlavou na znak súhlasu, keď mal pocit, že sa to tak patrí. Usmieval sa na nechápavých spolucestujúcich svojimi rozžiarenými očami na jeho rozstrapatenej hlave. Šofér autobusu im zastal mimo zastávky, aby si Miško nemyslel, že zabudol, kde bývajú.