Vpichy išli pravidelne za sebou. Táto bolestivá činnosť ma celého pohltila. Keď som takto bradavicu obkrúžil, zobral som do ruky kliešte kombinačky, zdrapol som ju do čeľustí a začal som ťahať. Zúfalo sa bránila môjmu náporu, ale vydržala naozaj iba chvíľu. Bol som celý oduševnený, že je preč. Veď koľko som si s ňou vytrpel. Omrzliny z tekutého dusíka. Natieranie jedovatými roztokmi. A ona nič. Čo chemikália vzala, po čase tam bolo naspäť. Prebralo ma to z letargie, napriek hlbokej noci sa mi v hlave rozjasnilo a mohol som zadanie, čo mi dal majiteľ firmy, do rána dokončiť. Po čase som si všimol, že na dlani ľavej ruky mi neostala skoro žiadna stopa po bradavici.
Stal sa zázrak
Trápila ma už dlho. Trónila na čiare života, kdesi uprostred. Pripomenula sa mi vždy, keď som musel niečo stisnúť ľavou rukou. Pracujem ako návrhár strojov. Niekedy Vás nič nenapadá a tak iba neprítomne hladíte a čakáte na nápad. Oči mi nevdojak padli na kružidlo. Vzal som ho do pravej ruky a rozovrel som ramená od seba. A potom ako rytec som sa jeho hrotom pustil pichať po obvode bradavice. Postupoval som systematicky.






