Uličnici

Zvyčajne sa rozptýlime po celom obchode, aby sme nepútali pozornosť SBS a personálu na ploche. Máme to odskúšané. Nakoniec sa aj tak stretneme medzi regálmi kde sú sladkosti. Minule sa mi podarilo zjesť celú margotku a z ďalšej som si stihla ešte poriadne odhryznúť. Naneštastie som nestihla zahodiť obal z čokolády niekde za iný tovar. To musel byť hurhaj medzi zamestnancami, keď zistili, že v revíre majú škodnú. Robíme to tak, že jeden konzumuje a dvaja dávajú pozor, aby nás nikto nepristihol. Našťastie personál býva podvečer na ploche dosť zaneprázdnený, takže nám dali dneska pokoj. Kamery tu nie sú, asi šetrili, chvála bohu, že sú lakomí. Je to vzrušenie. Ale dosť už, ideme cez samoobslužné pokladne von. SBS nás ako je už zvykom posiela dozadu a nastáva prehľadávanie. Najprv chlapcov, potom ja. Na mňa si zavolal predavačku. Nezabudol sa mi pozrieť aj do čapice. Trt tam našiel. Všetko som mala v brušku a v ústach príjemnú chuť sladučkej sójovej plnky. Keby chcel zistiť, či sme niečo čórli, musel by nás prevážiť, prvý krát na vstupe a potom pri východe. Ale to ich ešte asi nenapadlo. Starší chlapci pôjdu večer do kontajneru za obchodom na nepredaný chleba a pečivo. Niekedy sa tam zídu aj viacerí a potom vypukne škriepka, koho je to revír, ale o tom až nabudúce.