Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Hovorila si, že vieš
že vieš kadiaľ sa ide do sveta
A pritom blúdime
stratení v lese
Popleta
Ono nám ani ten les tak nevadí
Ako vzdialenosť srdcí
Keď sa „zadarí"
Vieš na čo som prišiel?
Toto sme nechceli
Pamätáš
V ohlase telefónnych sérií
ako vzácne mi znel tvoj hlas
zostala stuha takých dní v nás?
Pri spomienkach našich snov
Sedávam často
Sám
Pridá sa vôňa tvojich vlasov
K bolestnosladkým útrapám?
Už viem čo som hľadal
Vždy v strachu z túžob nesplnenia
Istotu že neutekáš
pred nami
Strach z odlúčenia
Vrátila si sa
Hodvábna stuha našich chvíľ
Vieš čo ti poviem?
Buďme za stratených
Mám totiž rád
Hľadajúco pôvabný tvoj dych
A srdia zblúdených
a nájdený poklad v nich
