Tanec

balkóny kvitli ružami,

ženy žiarili šatami,

muži úsmevy tajili,

a srdce srdcu bilo splašene

ďaleko dotyk tak ako blízko,

šepotom videl a predsa nízko,

padala nádej, nádej sama,

pokiaľ sa nežne pousmiala

a tlela, tlela odpoveď,

v tichu a farbách tlmených,

zo sviečky svetlo a ďalej nič,

ostával sám ten otáznik

dupot kopýt kamennou dlažbou

erdžanie a cengot neba sĺz

hodvábnej rúčke núkol dlaň

jej dotyk dal koniec otázkam