Oči sa pomaly otvárajú svetu,
jej zmysly začínajú vnímať dych života,
koledy, teplo postele, farbu jej vankúša,
ale nedá sa necítiť ta horkastá vôňa
rannej čokolády šíriaca sa okolo nej
ako letmá priezračná stuha melódie.
Zakrytá v paplóne obdivuje to,
čo si dospelé oči nedokážu všimnúť.
Anjelik jej šepká slová sladké,
každé ako kúsok z bonboniéry,
každý čokoládový bozk otvára nebo dokorán.
Je výnimočná vo svojom cukrovom sne
s lentilkami a marcipánom v mori práškového cukru
vynárajúca sa nad hladinu s čarovným kúzlom.
Hlavu si položí pod stromček,
nečakajú ju darčeky všetkých možných farieb
ani dúha po letnom daždi.
Víta ju salónka s čírym striebrom
obklopená odrazom mora v jej očiach.
Jej úsmev zahráva každý moment viac a viac
ľahké zamatové divadlo.
Šepká si rozprávku o jednej noci
popretkávanej drobnými snehovými vločkami
prikrývajúcimi skryté cesty anjelskej lásky,
ktorá pobehuje od nešťastia k smútku
a vytvára v prázdnych očiach túžbu, túžbu po nekonečne.
Okolie je presýtene lahodnou sladkosťou a
nepredstaviteľnými snami päťročného dievčatka.
Čo všetko dokázala ranná čokoláda?
