Guadalupský štít
Guadalupský štít (Guadalupe Peak) sa nachádza v Národnom parku Guadalupské hory. Týči sa do výšky 2,667 metrov a zdolal som ho za 5 hodín. Pomenovaný je podľa strednej éry prvohorného permu.
Guadalupské hory sa nachádzajú na Čivavskej púšti (Chihuahuan Desert), ktorá sa rozprestiera medzi Mexikom a Spojenými štátmi. Dostať sa dá k ním autom z mesta El Paso takmer priamočiarou cestou po plochej púšti, z ktorej vystupujú dramaticky ku oblohe rôzne vrchy a pohoria. Gvadalupské hory sú najvyššie, a preto sa nedajú prehliadnuť. Keďže cesta z El Pasa vedie v blízkosti hranice s Mexikom, cez ktorú funguje čulý prevádzačský biznis, musel som absolvovať prehliadku auta pohraničnou strážou. Potom som už uháňal k horám, lebo som sa chcel vyhnúť dažďu, ktorý hlásili na poobedie. Žiaľ, pri príchode sa už nad horami sťahovali mraky a v turistickom centre radili, aby turisti odložili túry na nasledujúci deň. Bol som sklamaný, ale kedže medzičasom začalo pršať, neostávalo mi nič iné, ako sa vrátiť do El Pasa. Asi po pól hodine jazdy som sa zastavil, aby som sa pohľadom rozlúčil s nešťastnými horami. Pri pohľade na nich som zostal veľmi prekvapený, na oblohe totiž neboli žiadne oblaky a hory sa vypínali nad púšťou v svojej plnej kráse. Neváhal som, otočil som sa a o chvíľku som už kráčal k vrcholu.
Turistický chodník začínal v ústi kaňona (Pine Spring Canyon) a bol zasadený v strmej stene jeho skalného útesu. Guadalupské hory sú vytvorené z vápencových skál, takže chodník mal takmer bielu farbu. Skaly sú riedko porastené nízkymi ihličnatými stromami, kríkmi a rastlinami, ktoré obľubujú teplejšie pásmo a na Slovensku nerastú. Takmer všetky boli pre mňa úplne neznáme, alebo som si na nich iba matne spomínal zo skúšky z botaniky.
Chodník stúpal mierne hore a pomaly sa mi otváral pohľad na kaňon a Hunterov štít, ktorý sa vypínal na jeho druhej strane. Krajina sa veľmi podobala na Dinárske hory na Jadrane. Po viac ako hodinovom stúpaní som sa dostal na horný okraj kaňona, kde sa chodník stáčal smerom na západ. Zakrátko sa predo mnou začali ukazovať členité obrysy El Capitána, azda najvýraznejšieho skalného útvaru Guadalupských hôr. Na jeho vrchol nevedie turistický chodník, takže sa dá obdivovať iba z diaľky.
Po niekoľkých serpentínach som sa priblížil do úzkeho údolia pod cieľovým vrchom. Na malej plošine v závetrí okolitých útesov sa tu darilo ihličnatým stromom a v ich tieni bolo vyhradené miesto na stanovanie. Rástli tu borovica ťažká a arizonská (Pinus ponderosa a arizonica) a douglaska tisolistá (Pseudotsuga mentiesii), ktoré dodávajú nezabudnuteľný ráz horám v západnej časti Spojených štátov. Pokračoval som v záverečnom výstupe po miernych serpentínach a bielych skalách k vrcholu, na ktorom stojí kovová pyramída. Jej hrot je dobre vidieť z diaľky. Pyramídu tu nechali umiestniť Americké aerolinky (American Airlines) v roku 1958 pri príležitosti storočnice prechodu prvého poštového dostavníka cez toto pohorie. Na vrchole je tiež typická plechová schránka s registrom návštevníkov, do ktorého som sa rád zapísal. Kedže Guadalupský štít je o 13 metrov vyššií ako Gerlachovský štít prekvapilo ma, že na jeho vrchole kvitli kaktusy (Echinocereus triglochidiatus). Slnečné počasie mi umožnilo krásny výhľad na Čivavskú púšť a okolité hory.
Po kratšom oddychu som sa pustil na cestu späť. Pozorne som sledoval flóru, zvlášť ma zaujali jemné červené kvety, s ktorými som sa stretol v horách na severe Spojených štátov. Volajú sa indiánske štetce (Castilleja) a zdá sa, že ich odrodám sa darí aj v púštných oblastiach. Počas zostupu som stretol rodinu s deťmi. Otec ťahal za sebou dve plačúce deti, ktoré zjavne nemali záujem o turistiku. Spomenul som si, ako ma moji rodičia brávali cez letné prázdniny na túry v Tatrách a ja som robil všetko preto, aby som nemusel šliapať do kopca. Dnes som im vďačný, že vo mne vzbudili lásku k horám. Prihovoril som sa teda otcovi a povzbudil ho v jeho námahe.
Cestu na vrchol a späť dlhú 14.5 km prevyšujúcu výškový rozdiel okolo 900 metrov som zvládol pokojným tempom za menej ako 5 hodín. Napriek tomu som bol dosť unavený, a keďže som túto túru bral ako prípravu na náročnejšie výstupy, ktoré som mal v pláne, začal som po návrate intenzívnejšie trénovať. Dúfam, že sa čoskoro uvidíme na ďaľšom výlete.
