Hraničný štít, Nevada

Pozývam vás na Hraničný štít (Boundary peak), najvyšší vrch štátu Nevada. Dosahuje výšku 4,007 metrov. Tento výlet je súčastou mojich túr na najvyššie hory štátov USA.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Hraničný štít 

Hraničný štít (Boundary peak) sa nachádza na severnom výbežku pohoria Biele hory (White Mountains), ktorých väčšia časť leží v Kalifornii a do Nevady zasahujú len okrajovo. Oba štáty sa sporili o polohu vzájomnej hranice v tejto oblasti a iba v roku 1985 najvyšší súd rozhodol v prospech Nevady a Hraničný štít sa tak stal jej najvyšším bodom. Týči sa do výšky 4,007 metrov a dominuje pomedziu Mohavskej púšte (Mojave Desert) a Veľkej panvy (Great Basin), ktoré sa rozprestierajú východne od neho. Kvôli nedostatku zrážok a horúcej klíme je jeho nehostinné okolie riedko osídlené, avšak vďaka svojej jedinečnej prírode bolo vyhlásené za chránenú oblasť (Boundary Peak Wilderness). K turistickému chodníku som sa dostal z hlavnej vozovky po prašnej poľnej ceste lemovanej pásmi žltých kvetov (Ericameria nauseosa). V minulosti tu prebiehala intenzívna banícka činnosť, o čom svedčili pozostatky zrubov a baníckych štôlní.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Ranný pohľad na Hraničný štít.
Ranný pohľad na Hraničný štít. (zdroj: Jan Komrska)

Na túru som sa vybral na začiatku októbra. Bolo krásne počasie, ranné slnko sa opieralo do hôr a ich svetlé štíty jasne svietili na modrej oblohe. Z prázdneho parkoviska som vyrazil krátko pred deviatou. Chodník ma spočiatku viedol popri potoku, ktorý pravdepodobne v časoch silných dažďov alebo topenia snehu naberá na sile súdiac podľa šírky jeho koryta, teraz bol však ukrytý medzi hustými vŕbami. Na viacerých miestach kríky takmer úplne prekrývali cestu, až kým v nich úplne nezmizla. Postupoval som teda ďalej popri suchom koryte až do ústia širokej kotliny, do ktorej sa zvažovali okolité kopce. Bola husto porastená palinovými krami (artemisia tridentata). Táto kríkovitá rastlina obľubuje suchú, pieskovú až kamenistú pôdu a výborne sa jej darí na nekonečných suchých pláňach amerického západu, ktorým vďaka sivej farbe svojich listov dodáva nezabudnuteľný ráz. Cieľ mojej cesty sa jasne vypínal na horizonte, takže mi strata chodníka zatiaľ nevadila. Postupoval som podľa inštrukcií turistov, ktorí radili, aby som nesmeroval intuitívne priamo k cieľu, ale radšej obišiel jeho nestabilný suťový svah okľukou. Uberal som sa teda k sedlu po pravej strane, môj postup však značne spomaľovali palinové kry. Napriek ich jemne vyzerajúcim zamatovým lístkom, ma ich ostré drevené stonky nepríjemne škriabali. Občas som naďabil na cestičky vychodené divou zverou, pravdepodobne mustangami, ktorým sa tu veľmi darí.

Skryť Vypnúť reklamu
Chodník medzi palinovými kríkmi.
Chodník medzi palinovými kríkmi. (zdroj: Jan Komrska)

Svahy okolitých vrchov boli riedko porastené borovicami dlhovekými (pinus lingaeva), vzácnymi stromami prežívajúcimi v nehostinných horských polohách v Kalifornii, Nevade a Utahu aj niekoľko tisíc rokov. Pomaly som sa k ním priblížil a po okraji lesíka som začal stúpať do sedla. Palinové kríky konečne zmizli, ale bez turistického chodníka som stále napredoval veľmi pomaly. Po dvoch hodinách námahy sa mi konečne podarilo vyšliapať do sedla, kde sa opäť objavil chodník, po ktorom som sa pustil do prvého výstupu. Biele vrchy vznikli vulkanickou činnosťou, tvoria ich tufy, zvetrané sopečné vyvreniny a popol, a keďže v tejto nadmorskej výške už nie sú pokryté žiadnou vegetáciou, sú veľmi nestabilné a ťažko sa po nich kráča. Okrem toho sa zdvihol silný vietor, ktorý mi spolu s nedostatkom kyslíka tiež znepríjemňoval postup.

Skryť Vypnúť reklamu
Mladá borovica dlhoveká pod sedlom.
Mladá borovica dlhoveká pod sedlom. (zdroj: Jan Komrska)
Borovica dlhoveká.
Borovica dlhoveká. (zdroj: Jan Komrska)
Prvá časť výstupu.
Prvá časť výstupu. (zdroj: Jan Komrska)

Asi po hodine namáhavého výstupu som sa priblížil k Hraničnému štítu a mohol som sledovať nepravidelné obrysy jeho severného svahu, ktoré vyzerali takmer strašidelne. Chodník nachvíľu prestal stúpať a pozvoľna sa priblížoval k upätiu štítu. Po ľavej strane sa mi otvoril výhľad na kotlinu, odkiaľ som ráno vyštartoval. Cesta začala opäť strmo stúpať. Podložie bolo trochu stabilnejšie, ale stále veľmi ťažké na chôdzu. Občas som liezol po skalách, ale tie sa často zosúvali alebo zabárali. Chodník sa opäť stratil, a ja som sa teda štveral k vrcholu už len intuitívne. Pri vrchole sa objavil sneh. Biele hory dostali meno, práve kvôli snehu, ktorý ich pokrýva často až do júna.

Skryť Vypnúť reklamu
Severný svah Hraničného štítu.
Severný svah Hraničného štítu. (zdroj: Jan Komrska)
Blízko cieľa.
Blízko cieľa. (zdroj: Jan Komrska)
Vrchol!
Vrchol! (zdroj: Jan Komrska)
Pohľad z Hraničného štítu na Biele vrchy v Kalifornii (dohodnutá hranica vedie stredom sedla).
Pohľad z Hraničného štítu na Biele vrchy v Kalifornii (dohodnutá hranica vedie stredom sedla). (zdroj: Jan Komrska)
Pohľad z Hraničného štítu na Veľkú panvu.
Pohľad z Hraničného štítu na Veľkú panvu. (zdroj: Jan Komrska)

Po piatich hodinách namáhavého výstupu som bol na vrchole. Výhľady na okolité hory a Veľkú panvu boli úžasné. Najviac ma prekvapil v diaľke vyčnievajúci veľkolepý Half Dome, ikonické žulové bralo v Josemitskom národnom parku vzdialenom asi 100 kilometrov vzdušnou čiarou. Po zapísaní sa do registra a chvíľke oddychu, som sa pustil na spiatočnú cestu. Napriek môjmu úsiliu ostať na chodníku, som ho opäť stratil (jediné značenie na tejto trase boli občasné kôpky kameňov). Po zlezení do sedla som sa rozhodol pokračovať do kotliny kratšou cestou po suťovom svahu. Išlo mi to rýchlo napriek nestabilnému povrchu, avšak rada, aby som sa tejto ceste vyhol smerom nahor bola správna. Po dvoch hodinách zostupu som bol na parkovisku, kde ma čakalo moje osamelé auto. Počas celého dňa som nestretol ani jedného turistu, čo sa mi na túrach v Amerike ešte nestalo. Na tomto výlete som si uvedomil, že značené a udržiavané turistické chodníky nemusia byť samozrejmosťou. Som vďačný za tých, ktorí sa starajú o tie naše.

Zostup späť do kotliny.
Zostup späť do kotliny. (zdroj: Jan Komrska)
Rozlúčková.
Rozlúčková. (zdroj: Jan Komrska)
Ján Komrska

Ján Komrska

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  19x

Som vášnivý turista a cestovateľ. Milujem prírodu a rád objavujem nové miesta... Chcel by som zdolať 53 najvyšších hôr v Koloráde a postaviť sa na najvyšší vrch každého štátu v USA. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu