Mansfieldov vrch
Mansfieldov vrch (Mount Mansfield) sa nachádza v pohorí Zelené hory, ktoré sa tiahnu naprieč štátom Vermont. Dosahuje výšku 1,340 metrov a pôvodní obyvatelia z kmeňa Abenakov ho nazývali Losia hlava. Dnes je pomenovaný po už neexistujúcej miestnej osade Mansfield. Jej obyvatelia sa prisťahovali do nej z rovnomenného mesta v štáte Connecticut, ktoré tam pomenovali po miestnom zemepánovi.
Vermont je jedným z najmenších štátov USA, kolonizovali ho Francúzi a pomenovali ho podľa jeho krásnych zelených hôr (verte = zelená, montagne = hora). V roku 1777 vyhlásil svoju nezávislosť a v roku 1791 sa stal súčasťou Spojených štátov.
Na túru som sa vybral na začiatku októbra. Vermont je posiaty farmami a krytými mostami, ktoré s farebným jesenným lístím na stromoch vytvárajú nezabudnuteľnú atmosféru. Toto bol môj druhý pokus zdolať Mansfieldov vrch, moju predchádzajúcu snahu v lete prerušil silný dážď. Žiaľ aj v čase tohto výletu počasie nebolo ideálne, a tak som si nemohol vychutnať pohľad na vrch z diaľky.
Zaparkoval som na parkovisku, na ktorom už bolo zopár aut so značkou Quebeku, keďže Kanada je iba 60 kilometrov na sever. Na vrchol vedie niekoľko chodníkov. Vybral som si kratší s väčším stúpaním. Chodník spočiatku mierne stúpal listnatým lesom, po chvíľke však začal strmo stúpať a listnaté stromy vystriedali ihličnaté. Malá odbočka ma priviedla ku balansujúcej skale. Tu som si všimol, že sa na les spustila hustá hmla a skala vyzerala hrozivo.
Vrátil som sa späť na pôvodnú trasu a pokračoval som vo výstupe. Stromy náhle zmizli a ostali len malé kríky tvoriace vzácnu alpínsku tundru. Pohybovať sa preto mimo chodníkov je zakázané. Hmla zakrývala všetko naokolo a začal fúkať silný vietor. Postupoval som veľmi pomaly a hľadal som kopy kameňov, ktoré určovali smer.
Celý masív Mansfieldovho vrchu je tvorený kryštalických bridlicami, mnohé s vysokým obsahom sľudy, ktorá im dáva prenikavé strieborné zafarbenie. Skaly boli veľmi šmykľavé, takže som musel dávať veľký pozor, aby som nespadol. Po dvoch hodinách intenzívneho výstupu som našiel značku označujúcu vrchol. Stále fúkal veľmi silný vietor a kvôli hmle som nič nevidel. Rozhodol som sa preto hneď vrátiť späť. Pri zostupe som sa pošmykol a spadol. Nezdalo sa mi, že by som sa zranil. Pokračoval som v zostupe a po tri a pol hodinách som bol späť na parkovisku.
Pri prezliekaní som si všimol, že som sa predsa len pri páde zranil. Mal som na nohe otvorenú ranu, z ktorej mi tiekla krv. Zastavil som sa preto na pohotovosti, kde mi ju zašili, začo si vyúčtovali 400 dolárov. To ma potešilo, lebo za podobný zákrok odo mňa nemocnica v New Yorku pred mesiacom požadovala 8 000 dolárov. Stehy som si po predpísanej dobe vybral sám, keďže tá istá nemocnica mi účtovala ďalších 8 000 dolárov za ich vybratie. Život vo Vermonte je naozaj lacnejší a “urob si sám” sa v USA jednoznačne vypláca.
