Pedraforca, Španielsko
Pedraforca je zaujímavý masív v pohorí Cadí - Moixeró, ktoré je predhorím Pyrenejí a tvoria ho nápadne vystupujúce vápencové bralá, ktoré sa hrdo vypínajú nad dedinkou Saldes. Sú tvorené troma samostatnými štítmi - Pollego Superior, El Calderer a Pollego Inferior a ich nezvyčajnú siluetu je dobre vidno z diaľky. Najvyšší štít dosahuje nadmorskú výšku 2 506 metrov a zvolil som si ho za cieľ mojej túry.
Turistický chodník začína na parkovisku pri vyhliadke na dolinu rieky Gresolet a vedie ku turistickej útulni Llouisa Estasena, známeho katalánskeho lyžiara, alpinistu a horolezca z medzivojnového obdobia. Pri útulni sa chodník delí na niekoľko trás, ja som sa pobral severnou cestou k vrcholu Pollego Superior cez Cap de Verdet.
Bol krásny októbrový deň. Chodník viedol po vrstovnici zo severnej strany v borovicovom lesíku. Listnaté stromy, hoci v menšine, boli zafarbené do krásnych jesenných farieb a kontrastovali s borovicovou zelenou. Občas sa mi pomedzi stromy naskytol pohľad na údolie a hory Cadí Moixeró po pravej strane, inokedy sa po ľavej strane objavili masívne útesy Pedrafocy. Na niektorých miestach bol chodník prekrytý veľkými skalnými zosuvmi, ktoré bolo treba prekonať lezením.
Asi po polhodine šliapania sa mal chodník zatočiť a smerovať strmo úžľabím do sedla. Túto zatáčku som akosi prehliadol a postupoval som stále po vrstovnici až sa mi chodník úplne stratil. Rozhodol som sa nehľadať chodnik, ale začať stúpať ubočím k sedlu. Postup mimo chodníka bol síce náročný, ale pohľad na okolité vrchy poskytoval nezabudnuteľný zážitok. Asi po hodinke som sa ocitol na horskej lúke, kde sa chodník opäť objavil, ale znovu sa mi ho podarilo stratiť. Postupoval som teda opäť po skalách smerom ku sedlu. Tu som uvidel kamzíka, ktorý je v Pyrenejách prísne chránený. Po náročnom hodinovom výstupe som sa ocitol na Cap de Verdet, ktorý tvoril západnú stranu sedla. Tu som opäť spozoroval stratený chodník. Treba poznamenať že od turistickej útulne som nestretol žiadneho turistu.
Po kratšom oddychu som sa vydal po značke ku bralu, ktoré bolo treba zdolať lezením. Prekvapilo ma, že pod bralom sa opäť vytratili značky, a tak som si smer lezenia vybral intuitívne. Po niekoľkých metroch som naďabil na laná, ktoré slúžili ako pomoc pri lezení. Boli v dobrom stave, a tak som sa na ne spoľahol pri výstupe až na hrebeň.
Keď som vystúpil na hrebeň, naskytol sa mi prvý pohľad na cieľ mojej túry. Masívny vrchol bol ešte ďaleko a cesta k nemu bola veľmi členitá a vyžadovala si značnú energiu. Postupne som liezol po skalách až na vrchol Pollego Superior, vyžadovalo si to niekoľko prudkých výstupov a zostupov. Vrchol som dosiahol po štyroch hodinách námahy.
Výhľad na dva ďalšie štíty Pedraforcy ako aj okolité pohoria a doliny bol očarujúci. Po dostatočnej prestávke som sa spustil do sedla medzi Pollego Superior a Inferior, kde sa začínalo závratné klesanie ku hranici lesa. Zostup bol náročný, lebo svah bol značne porušený eróziu. Podľa stavu chodníka usudzujem, že táto časť trasy je jednoznačne populárnejšia, oproti severnému výstupu, avšak ani tu som nestretol žiadnych ľudí.
Zostup mi spríjemňovali kŕdle havranov, ktoré hniezdili v bradlách po mojej pravej strane. Po veľmi namáhavom zostupe som sa ocitol v lese, kde chodník pokračoval obdobne ako ráno, po vrstovnici. Na niekoľkých miestach bol prerušený kamennými zosuvmi, ale prechody cez ne boli dostatočne upravené. Po šiestich hodinách som sa vrátil späť na parkovisko. Hoci Pedraforca nepatrí k najvyšším vrcholom, jej návštevu odporúčam iba zdatným turistom. Ja som túto túru, ktorá prekonáva takmer 920 metrový výškový rozdiel jednoznačne podcenil.
