Štít Castle
Štít Castle (Castle Peak) sa nachádza v Jeleních horách (Elk Mountains) v Skalnatých horách (Rocky Mountains). Jeho vrchol dosahuje výšku 4 352 metrov a je desiatym najvyšším vrchom Koloráda. Pomenovaný je podľa kamenných útvarov pod vrcholom, ktoré pripomínajú hradby (castle = hrad po anglicky).
Trasa na vrchol začína 20 kilometrov južne od známeho turistického mestečka Aspen (veľkého ako Liptovský Hrádok). Prekvapilo ma, že už pred začiatkom letnej sezóny sa tu cena za nocľah pohybuje iba od tisíc dolárov vyššie. Ubytoval som sa teda radšej v neďalekom lyžiarskom stredisku Snowmass village odkiaľ som vyrazil za brieždenia na výlet. Pohodlná asfaltka ma priviedla popri potoku Castle (Castle creek) na parkovisko odkiaľ pokračovala už iba kamenistá cesta. S dobrým autom sa ňou dá dostať až do nadmorskej výšky 3 900 metrov, a tak si uľahčiť výstup na vrchol. Cestu vybudovali v minulosti baníci, ktorí v kotline pod štítom Castle ťažili olovo, striebro a zinok.
Opatrne som vyrazil po kamenistej ceste, ktorá spočiatku viedla osikovým hájikom, kde som zazrel zopár karavánov (tiež sa im nechcelo platiť za ubytovanie v Aspene). Cesta potom začala stúpať, a ja som si spomenul na varovanie, že v jarných mesiacoch može byť neprejazdná, kôli topiacemu sa snehu. Moju pozornosť však pútala krásna modrá obloha a sviežozelené stromy naokolo, až kým som sa neocitol pred rozvodneným potokom. So zvýšeným adrenalínom, som sa dostal na jeho druhú stranu a pokračoval v ceste. Na moje prekvapenie, som však musel veľmi rýchlo zastaviť. Veľké kopy snehu na ceste mi nedovolili pokračovať. Rozladilo ma, že som sa dostal iba do výšky 3 200 metrov a ďalej som už musel ísť pešo.
Bolo 6 hodín ráno, pod nohami mi vŕzgal sneh a chladný vzduch sa mi nemilosrdne zarezával do pľúc. Vychádzajúce slnko ešte neroztopilo inovať, ktorá pokrývala kamene na ceste i okolitých svahoch a mne sa zdalo, že som na zimnom výlete a nie na letnej dovolenke. Nad hranicou lesa cesta mierne stúpala v serpentínach a vchádzala do širokej kotliny, kde boli v minulosti bane. Snehová prikrývka tu začala byť nepretržitá, takže pozostatky banskej činnosti vôbec nebolo vidieť. Sneh bol zatiaľ tvrdý a dobre sa po ňom pohybovalo. Na mnohých miestach som musel pokračovať veľmi opatrne, aby som sa nešmykol. V snehu som si všimol svieže stopy dvoch turistov, ktorí tadiaľ prešli pred nedávnom, a tak som ich nasledoval.
Po dvoch hodinách som sa dostal do kotliny Montezuma (Montezuma basin) pomenovanej podľa rovnomennje bane (Montezuma mine). Tu sa tiež skončila banská cesta. Hory naokolo žiarili v rannom slnku a ja som postupoval ďalej po hrubej bielej snehovej prikrývke. Kotlinu predo mnou uzatváral impozantný štít Conundrum. Svoj cieľ som ešte nevidel, lebo celá kotlina mierne stúpala a zatáčala doprava. Pomaly som sa priblížil ku mojím dvom predchodcom. Predbehol som ich na svahu stúpajúcom hu horskému jazeru pod Conundromom. Takto som však stratil svojich navigátorov a musel som sa rozhodnúť, ako dalej pokračovať, kedže turistický chodník a značenie boli ukryté hlboko pod snehom. Našťastie som už odtiaľto pred sebou jasne videl svoj cieľ - štít Castle. Rozhodol som sa pre najkratšiu cestu, priamo kotlinou pod štít a potom zvislou roklinou ku sedlu pod hrebeňom.
Postupne som sa dostal na úpätie rokliny a začal vystupovať po snehu do sedla. Sneh bolo hlboký a často som sa zabáral. Výstup bol veľmi namáhavý a únavný. S pribúdajúcou nadmorskou výškou sa mi však naskytovali krásne pohľady do kotliny podo mnou. Pri pohľade späť som si všimol na horizonte prvé mraky. Nevenoval som im veľkú pozornosť a postupoval som pomaly vo výstupe roklinou. Svoj postup som kontroloval sledovaním štítu Conundum po pravej strane. Obloha sa ale postupne začala zaťahovať a o malú chvíľu štít Conundrum zmizol v oblakoch a ja som začul hrmenie. Všetko okolo mňa sa ponorilo do bielej hmly a začalo silno fúkať a snežiť. Rýchlo som sa vyštveral na okraj rolkiny a snažil sa splynúť so skalným útesom.
Zvuky hromov sa hrozivou rýchlosťou približovali ku mne a ja som úpenlivo rozmýšlal čo mám robiť s mobilom - vypnúť ho, volať o pomoc, odhodiť ho čo najdalej od seba? Silný vietor neľútostne fúkal a ja som nevedel nájsť žiadny úkryt, ktorý by ma pre ním ochránil. Triasol som sa od zimy, hoci som bol dobre oblečený. Znenazdajky sa oblaky vytratili a nadomnou sa objavila modra obloha. Dvadsať minút hrôzy sa akoby nestalo. Silný vietor však naďalej pokračoval a rozháňal nakopené mraky. Rozhodol som sa pokračovať a netrvalo mi dlho a bol som v sedle pod vrcholom.
Rozmýšlal som, či mám ísť ďalej, alebo sa radšej vrátiť späť. Po kratšom oddychu a občerstvení, som vyštartoval po strmom úbočí na vrchol. Záverečný výstup mi trval iba 15 minút a po štyroch a pol hodinách som stál na sčasti zasneženom vrchole štítu Castle. Obidvoma rukami som však musel udržiavať rovnováhu, lebo silný nárazový vietor sa ma snažil z neho zhodiť. Po krátkom vychutnaní si pohľadov na okolité hory, ktoré sa takmer dotýkali hrozivých oblakov, som sa vybral na spiatočnú cestu.
Zostúpil som do sedla, kde už opäť svietilo slnko. Pokračoval som po hrebeni do kotliny po turistickom chodníku, na ktorý som tu naďabil. Turisti, ktorých som nechal ráno za sebou sa vrátili pred búrkou a ja som bol v Montezuma kotline úplne sám. Postupne som sa dostal ku banskej ceste. Sneh mi uľahčil zostup, lebo sa po ňom dalo ľahko šmýkať. Tu sa opäť zatiahlo a začalo snežiť. Kvôli hmle som nevedel presne kadial mám ísť, a tak som zostupoval ku hranici lesa intuitívne. Postupne sa zase začalo vyjasňovať a objavilo sa slnko.
Pomaly som sa blížil ku zaparkovanému autu a počúval som stále väčší hukot potoka Castle. Spomenul som si, že cez neho budem musieť prejsť autom. Sneh sa v nižších polohách výdatne topil a hladina potoka sa výrazne zvýšila. K autu som sa vrátil o druhej poobede a pomaly som vyštartoval na spiatočnú cestu. Priblížil som sa k hrozivémú priechodu cez vodu a podarilo sa mi prejsť na druhú stranu, ale na budúce by som to už neriskoval.
Cestou spät som sa zastavil v baníckej dedinke Ashcroft neďaleko ústia kamenistej cesty. Prví hľadači striebra sa tu usadili v roku 1880. Po dvoch rokoch hľadania objavili pod štítom Castle náleziská striebra a usadlosť sa rýchlo premenila na mesto so šiestimi hotelmi, dvadsatimi krčmami a takmer 3 500 obyvateľmi. Baníci museli denne absolvovať namáhavú cestu do kotliny Montezuma a prekonať 900 metrový výškový rozdiel. Náleziská striebra sa veľmi rýchlo vyčerpali a počet obyvateľov začal prudko klesať až kým mesto úplne nevymrelo v roku 1930. Zašlú slávu miesta dnes pripomína niekoľko drevených budov zachranených vďaka dobrovoľníkom z Aspenu.
