Paradoxné na mojej práci je, že až po skončení sezóny viem, či sa mi nejakú tú korunu podarilo zarobiť alebo nie. To, či skončím v pluse alebo nie závisí od mojich schopností a šikovnosti. To, či a kedy mi odberatelia zaplatia závisí od ďalších rozličných faktorov. Isté je len to, že štát si na svoje jednoznačne príde. Či už vo forme daní, odvodov, DPH, či iných mechanizmov určených na vyberanie poplatkov (nechcem to nazvať priam výpalným, i keď občas mi to tak pripadá) od občanov a firiem, slúžiacich na zabezpečenie chodu a rozvoja štátu. My ako občania, ktorí sa na tento balík spoločne skladáme by sme mali mať logicky možnosť k téme hospodárenia s tými financiami sa vyjadriť. A to nielen vo voľbách podporou toho „nášho“ kandidáta, ktorý to podľa nás bude robiť dobre, ale aj v priebehu samotného funkčného obdobia. Zvlášť, ak sme na neschopnosť tej súčasnej garnitúry poukazovali už pred jej nástupom do preudofunkcií alebo keď cítime, že spätnou väzbou nášho kŕmenia štátu je namiesto pomoci zo strany štátu iba produkt trávenia..
Reagovať na všetko sa nedá. Nakoniec, stostranový blog by sa asi nikomu nechcelo čítať. Pár reakcií si však neodpustím. V prvom rade sa chcem pozastaviť nad fenomenálnym vyriešením Vladenkového splatenia pôžičky za Elektru. Pán Mečiar, dovoľte mi poblahoželať vám. Nemý úžas! Že som sa JA tak dobre neoženil!!! Normálne zvažujem možnosť prehodnotenia môjho manželstva a následnú výmenu manželky. Veď sa ich predsa len musí nájsť viac na tomto svete s alchimistickými vlastnosťami, ktoré mávnutím čarovného prútika urobia biznis jak hovädo a moje úspory z večera do rána narastú o niekoľko tisíc percent! Ak budem dobre hľadať, snáď sa mi to podarí a aj ja si kúpim nejaký ten skromný penziónik, kde budem robiť zabíjačky s mojimi kamarátmi.
K návrhu štátneho rozpočtu mi neprináleží sa vyjadrovať. Na to sú tu iní profíci, ktorí to vedia posúdiť ďaleko lepšie ako ja. Ale z toho čo som mal možnosť doteraz postrehnúť mi je úplne jasné, že nepotrebujem na to logaritmické pravítko, aby som pochopil, že daný návrh je nereálny blud založený na pseudočíslach a podsúvaný verejnosti s jediným cieľom – zavádzať občanov a manipulovať s verejnou mienkou. Ono to pán minister síce navonok vyzerá všetko pekne, ale reálne čísla sú predsa len niečo iné ako tie fiktívne a verte mi, že sa nájde kopec ľudí ktorí sa tomu rozumejú a vytrúbia to aj medzi pospolitý ľud.
Samostatnou kapitolou na našej politickej scéne je pán Slota, neustále mútiaci vodu. Som si vedomý faktu, že otázka slovensko-maďarských vzťahov je veľmi citlivá téma a, žiaľ, balansovanie na veľmi tenkom ľade. „Žiaľ“ a „balansovanie“ preto, lebo osobne si myslím, že táto bublina by vôbec neexistovala, nebyť neustáleho prikladania polienok do ohňa zo strany našich popredných národniarov na čele s pánom Slotom a, ruku na srdce, aj zo strany jeho zrkadlového obrazu – pána Duraya a pár jeho verných kamarátov. Udržovanie tejto témy v neustále živej a aktuálnej rovine je živnou pôdou pre zvyšovanie nenávisti určitej skupiny voličov, čoho dôsledkom je udržovanie si preferencií skupiny ľudí sústredených v SNS. Voličská základňa SNS zrejme potrebuje stále počúvať takéto „príbehy“, ktoré ich očividne rajcujú do niečoho, čo my ostatní zjavne nechápeme a ani nikdy nepochopíme, pretože nenávisť založená na preudopredsudkoch sa normálnym ľuďom ani pochopiť nedá. Kúsok mi to príde celé postavené na hlavu, keď si pomyslím, aké je to celé v reálnom živote. Poznám množstvo Maďarov v južného Slovenska, množstvo Slovákov z rovnakého regiónu, ale nepoznám nikoho z nich, kto by mal so spolunažívaním s tou druhou národnosťou problém. Nakoniec, za stáročia spolunažívania sa už tieto národnosti tak rodinne aj krvne premiešali, že dnes sa už v podstate u väčšiny z nich nedá ani určiť kam ich zaradiť. Sú to bežní ľudia žijúci si svoje životy, starajúci sa o seba, svoju rodinu, platiaci rovnako ako ja dane tomuto štátu a vyžadujúci vďaka tomu rovnaké podmienky ako má trebárs Žilina alebo Banská Bystrica. A paranoidné predstavy alkoholom vymytého mozgu o obrnených transportéroch útočiacich na Slovensko ich nejako zvlášť nemôžu osloviť ani chytiť za srdce..
Jahôdkou na torte je opäť náš, s prepáčením, premiér. Jeho červené srdce už v minulosti viac krát útočilo na naše životné hodnoty, na princípy slobody, na základy ľudského práva a často i na naše bránice. Veľakrát sme si už po jeho výrokoch ťukali na čelo a vraveli sme si, že toto snáď nemôže byť pravda, že toto si nemôže dovoliť. A rovnako veľa krát sme sa presvedčili, že môže. Nakoniec, s takými prisluhovačmi akých má okolo seba a s tými tonami cieleného populizmu ktorými nás každodenne zavaľuje to zas nie je až taký problém. Jeho najnovšie výroky však smerujú k počinu, ktorý môže byť šľapnutím do osieho hniezda. Pretože tento krát nechce siahnuť na naše práva a slobody, ktoré si stále zrejme prostý ľud ktorý prežil celé desaťročia v totalite zväčša ani neuvedomuje, ale na naše peniaze. Siahnutie na druhý pilier je totiž posvätný a nedotknuteľný krok, je to dotknutie sa súkromných úspor občanov. Jedným slovom znárodnenie. A to je už teda silné kafe !!! Na margo šikovnosti pána premiéra treba však uviesť zásadný fakt, že tento krok šikovne schoval pod hlavičku globálnej ekonomickej krízy, vďaka čomu ho bude tvrdošijne obhajovať ako službu pre občanov. A väčšina z nich mu to štandardne zožerie. Elementárny princíp je však jednoduchý – siahnuť niekomu na jeho súkromné peniaze je bezbrehá krádež a je jedno či tak urobí zlodej alebo štát.
Úsmevné je sledovať, ako sa k tomu šafáreniu, neetickému správaniu či šliapaniu základných ľudských práv a slobôd zo strany našich politických hláv stavajú bežní občania. Ten úsmev je však smiechom cez slzy. Jediný, kto sa tu smeje naozaj, sú totiž práve tí hore. S plným vedomím, že zase z toho vyjdú bez ujmy a že pospolitý ľud im to zase zožerie aj s navijakom. V tejto súvislosti som si spomenul na jeden obľúbený citát môjho známeho – „Keď je niekto ko..t, nemôže byť lastovička“. Ja som zvykol k tomu pridať ešte môj osobný dodatok – „A keď o tom nevie, tak mu to treba povedať“. Nastoľuje sa mi tu však otázka, že kto vlastne teraz tí ko..ti sú? Tí hore, ktorí to celé vymyslia či spôsobia alebo tí dole, ktorí to celé dopustia? A potom v krčme búchajú päsťou po stole, že ako im je všetkým na hovno...
