Že je koalícia vo vnútornej kríze je asi každému už dlhšiu dobu jasné. Väčšími či menšími kauzami a nezhodami je popretkávané celé obdobie ich doterajšieho fungovania. Navonok sa síce všetci zúčastnení snažia prezentovať ako pevná trojka, čoraz častejšie sa však vnútorné hniloby vyplavujú na povrch a narúšajú tak prezentovanú idylu. Napriek všetkému však stále koalícia drží pokope. Pre niekoho paradox, pre iného logická skutočnosť, ďalšiemu je jednoducho na grc keď si uvedomí dôvody núteného zachovávania tohto puta.
Prezidentské voľby opäť jasne naznačili že úplne na poriadku všetko nie je. Predznamenal to už samotný fakt, že sa koalícia nedokázala dohodnúť na jednom spoločnom kandidátovi. Následná špina okolo kampane túto krízu v koalícii len potvrdili. Kým Fico svojou osobnou zaangažovanosťou denne pracoval na tom aby Ivana udržal hore, Mečiar nevedel svojmu bývalému kamarátovi ani na meno prísť a hádzal na neho špinu plnými priehrštiami. S blížiacim sa dňom volieb sa tlak oboch ešte viac stupňoval, stávali sa neopatrnejšími, vďaka čomu sa čo-to vyplavilo na povrch.
Zaujímavá situácia vznikla po prvom kole volieb. Avizované informácie, že Mečiar sa chystá potopiť naplno Ivana zverejnením informácií z „jeho“ slávneho cédečka sa nepotvrdili, dokonca aj hádzanie špiny sa oslabilo. Prečo tak náhle to vedia asi len oni (svätá trojka, prípadne Ivan). O to viac sa však v tomto období zintenzívnila podpora zo strany Slotovcov, ktorí nechutným neustálym vyťahovaním maďarskej karty rozdelili spoločnosť a týmto úbohým krokom posilňovali Ivanovu pozíciu. Mečiarovi to moc po vôli nebolo, Fico to neodsúdil, Ivanovi to pomohlo. Nič z tohto všetkého však neohrozilo koaličné puto. Nikto neodišiel, nikto sa s nikým nepohádal (navonok), emócie sa ukľudnili.
Ešte krajšie sa vnútorné vzťahy v koalícii prevalili na povrch vďaka silne medializovanému „nástenkovému“ tendru. Či bola táto kauza skutočne iba nešikovným prešľapom Slotových ministerských úradníckych figúrok alebo išlo o mediálnu bublinu ktorá mala zakryť niečo oveľa väčšie a závažnejšie sa možno nikdy nedozvieme. Rovnako ako koľko z toho komu kvaplo, respektíve mohlo kvapnúť. Nesporným vedľajším efektov tejto kauzy je však poodhalenie pravej tváre koalície. To že Fico nekonal vtedy keď mal konať všetci dobre vieme. Rovnako aj to, že sa vysmial občanom (vrátane SVOJICH voličov) do očí výmenou jedného aktéra kauzy za druhého. Zdôvodnenie tohto kroku bolo jednoduché – udržanie koalície za každú cenu. Čo na tom, že veľmi dobre vedel o silných pochybeniach, udržanie koalície je prednostné. Ani prezentovanie tohto kroku zo strany HZDS ako chybného jeho rozhodnutie nezmenilo. Rovnako zvrátený bol aj ďalší postup HZDS - napriek vedomiu že jeho koaliční partneri sa nesprávajú veľmi čisto a korektne ostalo pekne ďalej sedieť v tejto podarenej koalícii.
Ďalší vývoj celú túto zvrátenosť ešte zvýraznil. Fico svoje rozhodnutie zrazu zo dňa na deň zmenil. To čo bolo ešte včera čisté, legálne a nespochybniteľné zrazu treba veľmi rýchlo zrušiť lebo bude zle! Dôvod je jednoduchý – pohrozenie európskej komisie vďaka čomu sa zatriaslo vrecko s euráčikmi a hrozilo, že sa ich tok smerom z EÚ ku nám zastaví. A to by veru dobre nebolo, čo si Fico až veľmi dobre uvedomoval. Takže tender sa ruší a Slotovci cvaknú zubami naprázdno. A čo na to oni? Nič. Namiesto ohrdnutia, urazenia sa a odchodu z koalície (veď predsa oni „vôbec nepochybili“) len tíško ostali sedieť. Rovnako ako pred časom Mečiarovci, keď im Fico odvolal svojvoľne Jureňu. Ani vtedy sa okrem bububu a pár úderov pästí do stola v maštali nič vážneho nestalo.
Čakali by ste iné konce takýchto káuz? Čakali by ste odchod niektorého zo zainteresovaných z koalície? Čakali by ste kúsok etiky a profesionality? Čakali by ste sebareflexiu a vyvolenie politickej či osobnej zodpovednosti? Aj ja. Ale to by sme nemohli žiť na Slovensku, kde je zotrvanie v koalícii za každú cenu tým najzákladnejším pravidlom, ktoré nemôže ohroziť nič. Najmä nie slušnosť či politická etika. Veď len pevné zotrvanie je pre každého z nich predpokladom toho, že si ešte minimálne zo dva roky budú ukrajovať z čoraz zmenšujúceho sa bochníka. Čo na tom, že vo vnútri sa navzájom nenávidia, osočujú, obviňujú a urážajú, čo na tom že prehnitosť je čoraz väčšia. Zotrvanie v koalícii je dôležitejšie ako zaujatie jasného stanoviska, prezentácia vlastného názoru či verejné odsúdenie čohokoľvek zvráteného čoho sa dopustí koaličný partner. Dôležité je zotrvať nech to stojí čo to stojí. Zaťať zuby, prižmúriť oči, občas odvrátiť hlavu, občas si zaseknúť do jazyka, občas prehltnúť. Keď aj naprázdno. Koalícia je prehnitá až k samému jadru. A lesklá šupka ktorou sa stále prezentuje na tom nič nezmení.
