Pod pojmom mafia si väčšina ľudí predstaví to množstva Čečencov, Ukrajincov, Albáncov, prípadne tých našich "preudomafiánov". Skutočnú podstatu a filozofiu mafie však treba hľadať niekde inde - v samotnom srdci zrodu mafie - vo vnútrozemí Sicílie, v hlbinách a útrobách povestnej Cosa Nostry.
Mafia a štát. Na prvé počutie dva nesúvisiace pojmy. Naozaj? Skúsme si vytýčiť pár súvisiacich bodov.
1. Mocenské záujmy - Moc je to čo všetci chcú. A keď sa už k nej dostanú tak si ju chcú udržať čo najdlhšie. Najsilnejším a najspoľahlivejším spôsobom udržania si moci je ovládnutie médií. Večná vojna o tieto inštitúcie je všeobecne známa, cieľ je jednoznačný, praktiky rôznorodé...
2. Finančné záujmy - Peniaze sú mocná páka. Jedna z najmocnejších. Ktokoľvek je pri akomkoľvek koryte, prioritným záujmom sú pre neho, žiaľ, práve peniaze. Získať ich pre vlastné záujmy či pre upevnenie svojej moci je dôležitou súčasťou hry. Rozdiel je iba v praktikách. Kým mafia ich získava nelegálnou cestou vo forme obchodu so zakázanými vecami - z prostitúcie, zbraní, drog a podobne, štát má na to "legálne" formy vo forme spotrebnej dane za pomaly čokoľvek (kurva prečo sú asi stále dotácie na pestovanie tabaku a na zeleninu vám nedajú takmer nič ?!), ale najmä z najvyššej výbernej inštancie ktorú štát nazval veľkolepo daňový úrad.
3. Výpalníctvo - Podobná forma získania finančných prostriedkov ako predchádzajúca. Rozdielom je to, že pokiaľ v prípade finančných záujmov ide o určitý druh tovaru, výpalníctvo je číro čistá krádež najhrubšieho zrna, kde ste nútení platiť za niečo čo od vás vyžadujú ale k životu to bytostne nepotrebujete a bez toho by ste sa bez problémov zaobišli. Diferenciou medzi štátom a mafiou je paradoxne skutočnosť, že keď mafii za tento úkon zaplatíte tak máte aspoň zaistenú "ochranu" a môžete v podstate spokojne spávať pretože za svoje peniaze máte aspoň čosi, aspoň akú takú istotu. V prípade štátu je to iné. Je to zrno najhrubšieho kalibra bez spätnej väzby. Zaplatíte trebárs výpalné vo forme koncesionárskeho poplatku bez nároku na to, aby niekoho zaujímalo či z toho čosi máte alebo nie.
4. Cirkev - Dokonalé demagogické ovládnutie obyvateľstva prostredníctvom tejto najstaršej formy mafie je bezchybné a zaručene fungujúce. Tento fakt si plne uvedomujú všetky zainteresované strany. Preto je v záujme oboch inštancií udržať si s touto inštitúciou dobré vzťahy a prikloniť si ju akoukoľvek formou na svoju stranu. Veď aj práve vďaka tomu dlhé roky bezproblémovo funguje...
5. Vina a trest - Tu sa nám paralely silne rozchádzajú. Kým v mafii funguje dlhé storočia dokonalý systém, v štáte sa podmienky tohto bodu veľmi rýchlo menia, čo vytvára nestabilné prostredie, ktoré mafia rýchlo a flexibilne využíva. Keď v mafii urobíte chybu, ste okamžite rýchlo a nekompromisne potrestaný, zväčša bezodkladnou elimináciou. Keď chybu urobíte v štáte, tak podiel vašej viny a trestu je veľmi diskutabilný a plne závislý od momentálnej garnitúry a jej potrebám voči vašej osobe a miesta vášho aktuálneho pôsobenia. Kľudne sa môže stať, že za prešľap, ktorý by vás na "opačnej strane" stál okamžite život, nebudete nikdy obžalovaný, pretože to tak momentálnym mocenským záujmom práve vyhovuje.
6. Hierarchia - V mafii je jednoznačne stanovená. Notoricky známe knihy či filmy majú svoj pôvod v skutočnej realite - na čele je hlava, pod ňou menšie hlavy, potom akýsi velitelia, ďalšie vrstvy a na konci chobotnice sú pešiaci. Nižší článok má kontakt iba s vyšším článkom, nikdy nie s tým nad ním. Prosté a jednoduché pravidlo overené storočiami. V politike nikdy neviete kto je hlava a kto krk. A už vonkoncom nie, kto dodáva živiny tomuto pomyselnému organizmu.
7. Nástroje moci - U mafie je to jednoznačné. Prvotným nástrojom je rešpekt. Funguje storočia, každý vie čo znamená. Pravdou je i to, že výsledkami sa podporuje a upevňuje, stáva sa prirodzeným. V politike sú to zákony, obmedzenia horlivo obhajované plamennými rečami. A keď nestačia a dôjde k najhoršiemu stále tu máme políciu či armádu. Demokraticky a legálne si obhájime svoju "slobodu a demokraciu".
8. Slabší jedinci - Tu dochádza k silnému rozporu medzi mafiou a štátnou politikou. V mafii je slabý jedinec najslabším článkom reťaze, ochromuje celú štruktúru. V politike štátu nevadí, že niekto je slabý. Že je "neschopák". Dôležité je, že je v správnom tábore. Veď aj jeho hlas je regulárny hlas, nezáleží na sile umu a osobnosti. Ide iba o hlasy.
9. Nechcená popularita (čítaj antireklama) - Tento bod si každá strana rieši po svojom. Mafia má prirodzene radikálnejšie metódy - nežiadúce osoby, ktoré by rady zviditeľnili ich zákulisie proste jednoducho odstránia ilegálnymi cestami. Štát si na to vytvorí "legálne" cesty vo forme obmedzenia právomoci novinárom, ich kontrole, diktovania im podmienok.
10. Spolupráca - V mafii funguje jednoducho - v čase "mieru" dokážu jednotlivé vetvy fungovať spolu v symbióze, podieľať sa na spoločných vetvách, mať spoločné záujmy, spoločné obchody. V politike a štáte ako takom nikdy neviete kto s kým spolupracuje a kto nie. Podmienky a koaliční partneri sa menia zo dňa na deň, stabilita neexistuje. Proste, s kým sa lepšie dohodnem na spoločnom biznise s tým budem kamarát a s tým budem robiť spoločnú politiku. A to ešte nevidíme do hlbokého zákulisia...
Jedna vec je istá - mocenské spôsoby na dosiahnutie cieľa sú určite čiastočne odlišné. Je však odlišný aj samotný cieľ týchto dvoch večných štruktúr? Je tu štát skutočne pre ľudí alebo sú tu ľudia pre štát? Sú tie pomyselné váhy rovnováhy v poriadku alebo nie? Alebo je štát len skutočnou demagógiou, ktorá nás má usmerniť tým "správnym" smerom a odkláňa nás od skutočnej pravdy, že štát je len určitou súčasnou odnožou mafie a záujmy nás budú ešte dlho niekde inde...
