Ako som už spomínal v úvode, pán premiér toho už v krátkom časovom horizonte dokázal dosť. Hneď po nástupe do funkcie ako prvý krok zrušil povestné dvadsaťkorunáčky, čím si vyslúžil veľký obdiv a uznanie u časti obyvateľstva rovnajúcej sa jeho voličskej základni. (Nechcem sa nijako dotknúť tejto skupiny ľudí, ale osobne by som veľkej časti z nich vďaka vysokého veku a nízkemu úsudku už zakázal pristupovať k volebným urnám.) Síce sa dodnes poriadne nedomyslelo ako doriešiť vzniknutú mnohomiliónovú medzeru v rozpočte (áno, vďaka dvadsaťkorunáčkam si dokázali nemocnice v globále vyzbierať skutočne pekné peniaze, ktoré teraz – budete sa možno diviť – naozaj chýbajú), hlavné je však, že voliči sú spokojní a preferencie narástli.
Pán premiér sa tiež hneď po voľbách stihol skamarátiť so všetkými srdcu blízkymi a úmysly podporujúcimi stranami a následne dať dokopy a narvať do vlády všetok politický odpad, ktorý nám naša politická scéna v ostatných rokoch priniesla. Ľudí kontroverzných, zaznávaných vo svete, s čiernou a dodnes nedoriešenou minulosťou, ... Za všetkých stačí spomenúť pána Mečiara, o ktorom sa v minulosti viackrát sám vyjadril ako o zlodejovi. Pamätám si tiež jeho dušovanie sa typu: „Do vlády s Mečiarom nikdy!“. Dnes sa častujú krásnymi oslavnými pochvalami, chrochtajú si spolu a pozývajú sa bratsky na zabíjačky. Čo sa týka pána Slotu, tak o jeho morálnych a etických vlastnostiach je zbytočné sa tu rozpisovať. O to komickejšie príde obhajovanie či ospravedlňovanie výrokov tohto najznámejšieho opilca našej politickej scény pánom premiérom. Aj vďaka týmto partiám si pán premiér vyslúžil neuznanie od svojich socialistických partnerov v Európe (ktoré mimochodom prijal s nonšalantným úsmevom). Naopak, v priebehu pár mesiacov sa stihol zblížiť s Líbyou a Bieloruskom, či vysloviť podporu krvavo červenému režimu na Kube.
Keď sme pri tom zbližovaní, nemôžeme vynechať aj príjemnejšie významy tohto slova. Pán premiér sa totiž dokázal príjemne zblížiť aj so svojou milenkou. Ach pardon, chcel som povedať asistentkou. V každom prípade však mohutnosť toho ich mimopracovného stretávania sa (pravidelne naplno zaznamenávaná novinármi a fotografmi) neušla snáď žiadnemu občanovi. Odpoveďou verejnosti boli opäť len nonšalantné úsmevy a neustále presviedčania o nepochopení situácie.
Pán premiér je tiež veľký športovec. Skôr ako žatiu športových trofejí sa však v poslednom období s veľkou obľubou venuje najmä žatiu úspechov po minulej vláde, ktoré si nahlas ohnivými rečami privlastňuje a deklaruje ich ako svoje. Veľmi rád by som sa mu pozrel do hlavy a zistil ako vlastne vymýšľa všetky tie argumenty ktorými oblbuje širokú verejnosť. O týchto svojich rozumových pochodoch by kľudne mohol písať nejaké blogy alebo výskumné práce, to by bolo veľmi zaujímavé čítanie. Každopádne je pekné, milé, ba priam úplne úžasné a okúzľujúce uvedomiť si skutočnosť, ako krásne a vzorne mu tie bludy všetci jeho voliči zobú z ruky. Ťažko posúdiť či je nejaký skrytý iluzionista (od neho by sa skutočne i to dalo čakať) alebo naozaj okolo jeho osoby vzniká nejakým prapodivným spôsobom akýsi kult osobnosti.
Jedným z vydarených a obľúbených ťahov pána premiéra bolo, že sa nám tiež stihol pochváliť návrhom akejsi milionárskej dane. Na jej zavedenie sa už osobne veľmi teším (však kto by nie). Veď to budem môcť predsa, nato aby som si zarobil to čo doteraz, pracovať oveľa viac. Princíp je jednoduchý - čím viac zarobíte, tým viac vám vezmú. To je predsa správne že mi majú brať viac ako môjmu zamestnancovi ktorý nemá ani stotinovú zodpovednosť a starosti oproti mne. Veď úspešných treba potrestať, treba do nich biť. Tí sú zrejme škodní pre spoločnosť, či nie ?
Pošliapaním základných ľudských práv v prípade Malinová si pán premiér vyslúžil veľké plus zase najmä u pospolitej neonacistickej verejnosti. Tí museli určite dlho do noci hajlovať od radosti, keď sa im donieslo do uší hanebné „vyriešenie“ tohto prípadu. Pre niekoho by mohol byť tento jeho postoj v prípade Malinová zarážajúci, pre mňa však rozhodne nie. Nakoniec, keď má niekto kamarátov typu Muammar Kaddáfí či Fidel Castro s tak bohatými skúsenosťami tak určite má kde čerpať „rozumy“ ako takéto kauzy rýchlo a efektívne riešiť.
Jedným z ostatných eskamotérskych vystúpení pána premiéra bola situácia ohľadne Pozemkového fondu. Po vzniknutých machináciách sa rozhodol tento velikán vyriešiť situáciu svojsky. Ako najvhodnejšiu alternatívu si pán premiér vybral priame odvolanie ministra Jureňu a to i napriek tomu, že podľa koaličnej zmluvy na to nemal ani právo ani nárok. Za normálnych okolností by tento krok viedol k rozpadu vládnej koalície, u nás je však všetko akosi inak. Vďaka čarovným schopnostiam tohto šamana k žiadnemu rozpadu nedošlo. Nedošlo v podstate k ničomu. Snáď len k tomu, že si ľudia lepšie uvedomili to čo už dávno vedeli – že moc je silná páka a chutí všetkým. A najlepšie čo najdlhšie.
Takýchto neveselých príhod či prípadov by sme tu vedeli opisovať a zhodnocovať ešte desiatky (rušenie dôchodkového piliera či súkromných zdravotných poisťovní, „mohutná“ kauza ohľadne psa ministerky Tomanovej, ktorá obletovala dlhú dobu celé Slovensko (čím úspešne odkláňala zraky ľudí od skutočných problémov), atď.), pán premiér toho dokázal skutočne dosť. Pre niektorých hrdina, pre niektorých odpad, z ktorého sa obracia žalúdok. Ale za čo si ho skutočne nesmierne vážim (úplne že najviac) JA je fakt, že tento ľavicový politik s ľavicovými rečami a myslením ale skutkami pravicovejšími ako pravica samotná (skutočne u neho vidím akúsi schizofrenickú rozpoltenosť typu „červené cítenie ale modré myslenie“), nesplnil ani zďaleka svoje mohutné predvolebné sľuby. Vďaka tomu nedošlo napríklad k sľubovanému zrušenie rozbehnutých reforiem z čias bývalej vlády. Jemnému okresaniu či úpravám sme sa síce nevyhli, nič podstatné a zlomové ich však neohrozilo. Nie je vôbec podstatné, že tým vlastne oklamal svojich voličov, nakoľko väčšina z nich to aj tak zjavne nepochopila (stačí sa pozrieť na súčasné volebné preferencie). Podstatné je, že nedodržanie týchto sľubov (ktoré boli mimochodom opornými kameňmi v jeho predvolebnej kampani) dáva nám - ekonomicky aktívnym občanom možnosť stále žiť v dobre rozbehnutej ekonomike bez výraznej brzdy. Zostáva len dúfať, že aj naďalej bude iné sľubovať a iné konať, lebo tento model zatiaľ funguje...
Tak ešte raz pán premiér ĎAKUJEM.
