Sedím si tak pred pár minútami v garáži a popíjam červený ríbezľák. Také príjemné chvíle. Človek sedí, kecá o hlúpostiach, blížiacej sa zabíjačke, fajčí,... Zrazu sa otec zahľadí na elegantný pohár na stopke, z ktorého popíjam ten zázračný mok a nostalgicky zaspomína:
"Tieto poháre som vyhral v šesťdesiatom ôsmom na súťaži Poznaj Sovietsky zväz." Hneď som mu samozrejme vtipne zakontroval:
"Ale dedo, to kvôli tebe vtedy došli ku nám? Len aby ti odovzdali tieto poháre?" Nahnevaná reakcia na seba nedala čakať ani sekundu:
"Ale aké to bolo, to si už neviete vy mladí ani predstaviť! To boli plné sály, celá dedina tam bola !!! Ľudia napäto sledovali priebeh súťaže, tlieskali, súťažiaci zápalisto prezentovali svoje vedomosti. Tam nemohol ísť len tak hocikto súťažiť, to si musel byť dobrý a niečo aj vedieť aby si to dokázal vyhrať. To boli iné akcie!!!"
Plné sály. Čo k tomu dodať? Radšej nech nie sú...
