Píše sa rok 2011. Reformu treba reformovať, narastajú majetkové a príjmové rozdiely, státisíce ľudí bez práce, resp. „dobrovoľne" kvôli obžive opustili rodnú hrudu. Domáce mzdy pod úrovňou chudoby vyspelých krajín bez zvieracích prívlastkov. A sľubovaný raj ? Na zemi sa týka úzkej privilegovanej vrstvy, po smrti veriacich, ostatní utreli hubu.
Povráva sa, že umrieť a platiť dane musí každý. Nie celkom. Smrť sa prirodzene týka každého. Dane sa netýkajú týchto skupín:
nadnárodných korporácií, ktorých miliardové zisky odchádzajú zo Slovenska na súkromné kontá bez jediného centu dane,
domácich akcionárov, ktorých osobné príjmy (zisky zpodnikania) nepodliehajú dani zpríjmu
vlastníkov s.r.o. - to isté ako bod 2.,
podnikateľských subjektov, ktorých daňové priznania sú presným súčtom nereálnych a smiešnych čísel, na základe ktorých, by ich vlastníci mali byť poberateľmi dávok v hmotnej núdzi,
nadmerných (neoprávnených), pravidelných odpočtárov DPH.
Poslednej početnej skupiny sa vlastne dane týkajú. Dane platiacich.
Už počujem argument neoliberálnych rojkov. To je predsa dvojité zdanenie ! Rozumiem tejto „spravodlivosti" na slovenský spôsob. Milionárske príjmy nezdaníme. Pracujúcu chudobu, ktorá je nútená z existenčných dôvodov mať vedľajšie príjmy, áno. Chudobných pracujúcich seniorov, taktiež. Dlhoročných prispievateľov do štátneho rozpočtu (sociálnej a zdravotnej poisťovne), zavedením poplatkov za vzdelanie, zdravie, čistý vzduch, prakticky tiež.
Zaujímavý je postoj najväčšieho sociálneho demokrata a najusilovnejšieho budovateľa sociálneho štátu na planéte a v priľahlom vesmíre, Róberta Zlatoústeho. Pri naháňaní voličov pred voľbami v roku 2006, plamenné reči o neľudskosti a nespravodlivosti reforiem. Po víťazných voľbách ? Nič.
Nikto, vrátane mňa, nemá rád dane. Lenže ak ich rôzni reformátori a budovatelia sociálneho štátu používajú na vlastné obohatenie, resp. obohacovanie iných grázlov, tak to ma pravidelne a nesmierne nasiera.
PS: Iný svet je možný. Ba nevyhnutný.
