Minulý týždeň priniesli domáce aj zahraničné médiá informáciu o tom, že okrsková volebná komisia v Minsku odmietla zaregistrovať hlavného opozičného lídra Alexandra Milinkieviča, pretože mal na volebných hárkoch príliš veľa neplatných podpisov.
V Bielorusku zaregistrujú kandidáta, keď odovzdá tisíc podpisov. Milinkievič tvrdí, že ich odovzdal 2452. Správy sa rozchádzajú v tom, koľko podpisov malo byť podľa bieloruských úradov neplatných. Domáce zdroje tvrdia, že 23,8 percent a zahraničné hovoria o percentách pätnástich.
Milinkievič sa proti rozhodnutiu komisie odvolal. Ako dopadne jeho sťažnosť závisí asi len od vôle prezidenta Lukašenka, s ktorým sa ťahá za prsty už takmer dve dekády.
Desať dní pred marcovými voľbami na Slovensku vystúpil v priamom prenose na tlačovej besede policajný prezident Jaroslav Spišiak. Obvinil hnutie 99% z falšovania podpisov. Inými slovami z jeho predstaviteľov urobil podvodníkov. Zneužil na to svoju moc a symbol policajnej uniformy. Spišiak na rozdiel od bieloruských autorít nikdy nepovedal, koľko podpisov 99% nebolo v poriadku.
Pred Spišiakovou tlačovkou sa preferencie 99-ky pohybovali od 3,5 do 7 percent. Najmä v dôsledku Spišiakovho vystúpenia a vyhnania tisícky policajtov do ulíc, ktorí po nociach v príbytkoch občanov preverovali, či podpísali hárky 99%, napokon hnutie dostalo vo voľbách len 1,58 percent hlasov.
Po voľbách polícia aj prokuratúra skonštatovali, že žiaden trestný čin sa v súvislosti s podpismi 99% nestal. Policajná inšpekcia dokonca konštatovala, že jediný, kto pred voľbami porušil zákon, bol Spišiak.
Postupne vyšlo najavo, že celá kauza s podpismi bol narafičený podraz, na ktorom sa podieľali kadejaké pochybné existencie. Novinári a aktivisti však proti tomu ani necekli. Neprotestovali a nežiadali vysvetlenie. Práve naopak. Skôr aplaudovali Spišiakovi. A keď vyšlo najavo, že všetko bol - po slovensky povedané - odrb, čušali ako tie otravné malé stvorenia pod chrastou.
Inak by bolo celkom zaujímavé vedieť, čo si slovenské médiá a naši aktivisti myslia o fakte, že v nedemokratickom Bielorusku stačí kandidátovi odovzdať pred voľbami tisíc hlasov, kým novovznikajúca strana na Slovensku má povinnosť nazbierať pred registráciou desaťnásobok. Neviem, či po udalostiach ostatných slovenských volieb obstojí argument, že v Bielorusku (kde vládne údajne posledný európsky diktátor) je prejavom občianskej odvahy dať podpis opozičnému kandidátovi. A čo majú hovoriť slovenskí občania, ktorých na pokyn Spišiaka po nociach obťažovali v ich domovoch policajti s otázkou Podpísali, nepodpísali?!
Paralela aktuálnych bieloruských udalostí a slovenského predvolebného folklóru je viac než zjavná. Teraz si už len stačí počkať, či Lukašneko a jeho štátny aparát dotiahne vyšachovanie Milinkieviča do konca. Ak áno klesne ešte hlbšie, než bol dosiaľ. Prepadne sa až na dno, kde si môže podať ruku so Spišiakom.
