V súvislosti s uvedenými faktami vyznieva nafúknutý spor o unitárny či duálny systém výberu poistného smiešne. Slúži akurát na zakrytie najväčších problémov zdravotníctva. Áno štát nesie zodpovednosť za kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť z verejných zdrojov pre všetkých občanov. A musí mať na zdravie občanov dosah.
Ako však máme rozumieť tomu, že zisk súkromných zdravotných poisťovní je podľa súčasnej vlády nezaslúžený a chorý a zisk dodávateľov tovarov a služieb do zdravotníctva, založený na masívnej korupcii je akože v pohode? Prečo sú náklady na lieky na Slovensku o 100 % vyššie ako v Česku či Dánsku a o 1/3 vyššie ako priemer OECD? V čom je zisk súkromných zdravotných poisťovní iný ako súkromných záchraniek, nemocníc, ambulancií a laboratórií?
Premiérovi a ministerke zdravotníctva ide vraj o zachovanie každého eura v systéme. Znamená to zákaz zisku celého reťazca súkromných dodávateľov a poskytovateľov v zdravotníctve? Aký systém má premiér s ministerkou na mysli? Ten súčasný, poznačený korupciou, netransparentnými tendrami a deformovanými obchodnými vzťahmi. Chaotický systém, kde neexistuje objektívna cena diagnózy, ale platí sa za hospitalizáciu, čo je mimochodom európska a možno i celosvetová rarita. Systém, kde si zdravotnícky papaláši účelovo zamieňajú verejné s privátnym.
Ak má byť zavedenie unitárneho výberu poistného začiatkom systémových zmien v zdravotníctve v prospech klientov na úkor korumpujúcich biznis skupín, tak prosím. Lenže nedávna skúsenosť (napr. tendre na záchranky) za prvého Ficovho pontifikátu nám hovorí, že skôr je v hre striedanie pijavíc. Pretože mať pod kontrolou zdravie občanov alebo biznis v zdravotníctve, nie je to isté.
