Na začiatku sa vysoký štátny úradník rozhodne ignorovať Zákon o verejnom obstarávaní. Vydá vlastný zákon (Príručku) a ide sa na vec. Pár dní pred vyhodnotením, dostane jedna z dotknutých strán telefonát s poradím umiestnenia uchádzačov. Poradie sa neskôr „prekvapujúco" potvrdí. Hodnotiaca komisia zasadá. To, že niektorí jej členovia sú v priamom konflikte záujmov, akosi patrí k slovenskému folklóru. Po odbornej stránke vedie „nesprávny" projekt. Tak sa aplikuje „podpásovka". Člen komisie použije účelovú lož a zavedie členov komisie. Malá domov je vybavená. Vyhráva „SPRÁVNY" projekt a všetci sú spokojní. Okrem autorov „nesprávneho". Tí žiadajú nápravu a dokonca sú takí drzí, že v zmysle Zákona o slobodnom prístupe k informáciám, sa dožadujú informácií o výsledkoch. Byrokrat zákon ignoruje a ide podľa vlastného (Príručky). Až po niekoľkonásobnom upozornení a priamom zásahu ministra, sa úradníkovi uráči výsledky hodnotiacej komisie zverejniť. Lenže. Medzitým sú na základe pochybnej súťaže podpísané zmluvy. Dielo je dokonané (zatiaľ). Úradník, napriek evidentného porušenia zákonov a povinností, bez postihu.
Príbeh sa končí takpovediac klasicky po slovensky. Padajú trestné oznámenia a podnety na kontroly. „Víťazi" sú vysmiati a v pohodičke realizujú projekt. Vynútenie dodržiavania zákona a nebodaj aj spravodlivosti v nedohľadne. Že vám to niečo pripomína, že ste už také videli ? Sme predsa na Slovensku. K dokresleniu atmosféry chýba už len priestor zariadenia BONANO.
PS: V tejto súvislosti by ma zaujímalo stanovisko najtransparentnejšej inštitúcie na Slovensku, zemeguli a blízkom okolí. Samozrejme za podmienky, ak by jej šéftrénerka dokázala akceptovať skutočnosť, že hlavou do neba volajúcej netransparentnosti je jej blízky príbuzný (-ná?).
