Zainteresovaní okamžite pristúpili na JEHO hru. Stačilo, že sa prehlásil za sociálneho demokrata (socialistu, ľavičiara ...), začal používať zodpovedajúcu rétoriku a hra mohla začať. Počas štvorročného pontifikátu (dúfam, že aj posledného) Róberta Prvého Najväčšieho, sa nikto neobťažoval dôsledne konfrontovať jeho slová so skutkami. Prisahal ľúty boj s nenásytnými monopolmi a finančnými žralokmi, zdanenie najbohatších, zdanenie dividend, presadenie transparentných verejných obstarávaní, skoncovanie s krajne pravicovými reformami, korupciou a klientelizmom, zavedenie silného sociálneho štátu a presadzovanie národno - štátnych záujmov. Natáral toho ešte omnoho viac. Podarilo sa. Milionárov a miliardárov sa ani nedotkol. Nekompetentnými zásahmi do tzv. reforiem, zhoršil už dosť zlé postavenie väčšiny občanov Slovenska. Dodanenie (tzv. polmilionárska daň) trochu lepšie zarábajúcich zamestnancov bolo výsmechom. Počas jeho vládnutia sa pred našimi očami neoprávnene premiestňovali (kradli) peniaze daňových poplatníkov v prospech najbohatších. Korupcia bola povýšená bežný a beztrestný zdroj obživy. Zvýšila sa majetková a príjmová diferenciácia, čiže žiadny silný sociálny štát sa nekonal. Základné demokratické inštitúcie sa ocitli v morálnom suteréne. Vláda diktovala parlamentu (a nie naopak), tzv. nezávislá súdna moc sa ešte viac zdokonalila v nezávislosti na morálke, etike a spravodlivosti.
Bohužiaľ, spätný pohľad do obdobia tzv. budovania demokracie na Slovensku nám ukazuje, že celá táto krátka historická etapa viac menej vykazuje znaky posilňovania štruktúr organizovaného zločinu na najvyšších úrovniach. Môžeme ju označiť aj ako tzv. gangsterský kapitalizmus. Ficov kabinet ho posunul do brutálnejšej a bezohľadnejšej polohy. Z týchto dôvodov, označiť Ficovu vládu ako ľavicovú je prisilná káva a bohapusté klamstvo.
Novinárom (resp. ich chlebodarcom) táto poloha Róberta Fica, ako sociálneho demokrata, vyhovovala. Vytvoril sa obraz „zlej" (nekompetentnej, arogantnej, skorumpovanej, nezodpovednej, kradnúcej) slovenskej ľavice. Tým sa otvoril priestor pre „dobré" (kompetentné, zodpovedné, čestné...) pravicové strany. Politológovia síce sem - tam nesmelo zašveholili niečo o tom, že táto vláda asi nemá s ľavicou veľa spoločného, ale bol to hlas nesmelý, ojedinelý, bez širšej odozvy. Nikto sa neodvážil povedať pravdu, pravdu o tom, že Ficova vláda je krajne pravicová, populistická a nacionalistická. Asi sa báli sa, že si v „slobodných a necenzurovaných" médiách tak skoro nevrznú. Ospravedlňujem sa všetkým slušným pravicovým politikom a ich voličom, ale podľa môjho názoru, Ficova vláda vykazovala skôr znaky krajnej pravice, ako ľavice.
Spoločnosť potrebuje korektnú pravicu i ľavicu. Ešte viac však potrebuje korektnú diskusiu o tom, kam má mladá Slovenská republika smerovať. Potrebuje diskusiu o smerovaní ku skutočnej demokracii, o všeobecnej a sociálnej spravodlivosti, o rovnosti šancí a príležitostí, o vede, výskume a vzdelávaní, o zdravom životnom prostredí. Zlodeji, podvodníci, korupčníci, mafiáni (aj tí na najvyšších miestach), musia byť zo slušnej spoločnosti vypudení a izolovaní (najlepšie vo väzení).
Doterajšia hra nemôže pokračovať. Róbert Fico nesmie nájsť partnera v tomto divadelnom predstavení. Jeho výsledkom je 880 tisíc pomýlených voličov. Ak bude mať divadlo účinkujúcich (politici, novinári, umelci, vedci, atď.) a v dôsledku toho aj divákov (voličov), mám obavy, že v roku 2014 (ak nie skôr) je späť aj s 50 percentným počtom pomýlených. Z tejto predstavy mám strach.
