Je ráno, niečo pred siedmou. Odchádzam do práce. Pracovná doba mi začína o ôsmej. Nechcem tráviť desiatky minút v rannej zápche. Nečinnosť košických papalášov ma tak pripravuje denne minimálne o pol hodiny môjho času. Svetelná signalizácia na križovatkách je nastavená stále rovnako, snáď ešte z predrevolučného obdobia. Cesty sú otrasné. Pripomínajú mi cestu do Bulharska z konca 90-tych rokov. Mám smolu. Pracovisko mám v centre. Tak, ako stovky iných, snažím sa zaparkovať mimo platenej zóny. Odmietam platiť výpalné vo výške 500 eur ročne za to, že chodím do práce a platím dane, z ktorých si niekto pekne žije.
Obedňajšia prestávka. Cestou do reštaurácie ma niekoľkokrát ovanie alkoholický dych žobrajúcich chudákov. Tých, čo vládzu stáť. Ostatní sú voľne „pohodení" na lavičkách a trávnikoch. Cvakajú fotoaparáty. Pekný suvenír. Odpadkové koše určené na drobné odpadky sú preplnené. Evidentne odpadom z okolitých prevádzok. Načo pátrať po neplatičoch. Poplatky za likvidáciu odpadov sa predsa rozpočítajú medzi „hlupákov", ktorí poctivo platia. Vyše 400 zamestnancov magistrátu má predsa dôležitejšiu prácu. Nemôžu za to, že ich počet od roku 2005 narástol takmer o 100 %. Ani za to, že magistrát má neschopný manažment.
Na sídlisko prichádzam neskoro večer. Nemám kde zaparkovať. Tiež by som chcel mať rezidentskú kartu ako obyvateľ Starého mesta, ktorá mu zabezpečuje parkovanie na vyhradených miestach. Asi som občan druhej kategórie, resp. moje dane sú v inej, menej hodnotnej mene. Otváram okná. Jedno plastové, druhé na počítači. Dozvedám sa, že mesto zaplatilo (ako po iné roky) 70 tisíc eur za likvidáciu divokej skládky na Lunika IX, vytvorenej jeho zaneprázdnenými občanmi. Zároveň sme ubezpečení, že to nie je na úkor našich daní. Srandisti. Aké dane platí 99 % nezamestnaných občanov geta ? A kto zaplatí ich 10 miliónovú (v eurách) sekeru na nájomnom a platbách za médiá , vytvorenú s ľahkosťou a za 20 rokov? Pre istotu zatváram obidve okná. To plastové z dôvodu otrasne rachotiaceho veterána jednej z liniek MHD.
Nechceme takto žiť. Košice a Košičania si to nezaslúžia. Ak nepodľahneme sľubom permanentných klamárov a nebudeme leniví, v najbližších komunálnych voľbách to môžeme zmeniť. Zmena k lepšiemu je moja politika. Nie odoberanie hlasov bezperspektívnej kvázi ľavicovej strane, nachádzajúcej sa v polčase rozpadu.
